Prvá časť ekonomickej krízy sa končí. Tá druhá, potenciálne omnoho horšia, ešte len prichádza

Inflácia dosahuje nové rekordy všade na svete. V júni prudko narástla v Spojených štátoch a ešte prudšie v Európe. Avšak všetko naznačuje, že jej vrchol je blízko. Už o pár mesiacov začne inflácia klesať. Je to výborná správa. Zatieňuje ju však dlhová matematika.

Nedávno na ňu upozornil profesor Nouriel Roubini, ktorý povedal: „Existuje dostatok dôvodov domnievať sa, že budúca recesia bude poznačená ťažkou stagflačnou dlhovou krízou. Ako podiel na globálnom HDP sú úrovne súkromného a verejného dlhu dnes oveľa vyššie ako v minulosti, pričom vzrástli z 200 percent v roku 1999 na súčasných 350 percent“.

Kým sa všetci pozerajú na výšku inflácie, veľká väčšina ekonómov ignoruje dlhy nahromadené za posledné dve dekády, najmä po veľkej finančnej kríze z rokov 2008/2009 a covide z rokov 2020/2021. Takto vysoké úrovne dlhu menia fiškálne aj monetárne pravidlá.

Inflácia je perzistentná

Podľa tradičných indikátorov, ako je Taylorovo pravidlo, by mali byť úrokové sadzby v Spojených štátoch vyššie ako 7 percent. Potenciálne sa tam možno aj dostanú, keď guvernér Fedu Jerome Powell sľúbil, že „nedovolí zmenu režimu nízkej inflácie do vysokej inflácie“.

Aj napriek tomu, že inflácia začne čoskoro klesať, jej prudký prepad je nepravdepodobný. Vo štvrtok tieto obavy potvrdili aj odhady Európskej centrálnej banky, ktorá priemernú úroveň inflácie pre tento rok zvýšila o 1,5 percenta zo 6,1 percenta na 7,6 percenta. Pre budúci rok vzrástli odhady na 4 percentá – dvojnásobok cieľa ECB. Uvedená úroveň inflácie môže byť stále nízka, pokiaľ Rusko odstaví tok energií na kontinent.

Preto treba počítať aj s tým, že úrokové sadzby vzrastú a udržia sa na vysokých úrovniach dlhšiu dobu. Silný vplyv to bude mať najmä na vysoko zadlžené štáty. Ako napríklad USA.

Koľko bude stáť americká inflácia