Priškrtiť dôchodky bude nevyhnutné. Čechov už čaká nápor Husákových detí, Slovákov tiež

Ide sa vo veľkom šetriť a znižovať štátny dlh. Realitou sa to má stať v priebehu budúceho roka. Zatiaľ síce len v susednom Česku, ale málokto pochybuje o tom, že reforma daní, odvodov či penzií sa stane v najbližších mesiacoch po jesenných parlamentných voľbách veľkou témou aj na Slovensku.

Niektoré zmeny sa udiali od tohto roka už v rámci „reformy“ exministra práce Milana Krajniaka, hoci ich účinky sú problematické. Vyššie obrátky nabrala reforma v Česku.

Vysoké výdavky vlády neutiahnu

Výdavky Sociálnej poisťovne (SP) na vyplácanie dôchodkových dávok podľa jej správy o hospodárení za rok 2022 vlani na Slovensku medziročne vzrástli o 254 miliónov eur. Kým v roku 2021 vynaložila SP na výplatu penzií 8,02 miliardy eur, v minulom roku to bolo 8,27 miliardy eur. Medzi prijaté legislatívne zmeny, ktoré zvýšia jej výdavky v tomto roku, patria najmä rodičovský bonus (platí od januára 2023) či zmeny pri predčasných starobných dôchodkoch (nárok už po 40 odpracovaných rokoch od januára 2023).

Prijali sa však aj úsporné opatrenia ako zrušenie stropu na dôchodkový vek s efektom od roku 2031 či zníženie indexácie novopriznaných dôchodkov. „Väčšie úspory budú viditeľné až v dlhšom horizonte. Okrem toho budú výdavky prirodzene rásť s prílevom nových dôchodcov s vyššími nárokmi a odlevom súčasných poberateľov s nižšími dôchodkami,“ konštatoval rezort financií vo februárovej prognóze na roky 2022 až 2026.

Problém vysokých výdavkov na penzie pociťujú dlhodobo aj v susednom Česku, kde sa za posledných 15 rokov zdvojnásobili. Vlani sa priblížili k 600 miliardám českých korún(asi 25 miliárd eur). Navyšovanie výdavkovej sumy sa minulý rok zrýchlilo po mimoriadnych valorizáciách na dorovnanie inflácie. Tento pôjde na české penzie asi 30 percent štátnych výdavkov. Vyplatiť by sa dôchodcom malo takmer 690 miliárd Kč, čiže o 90 miliárd Kč viac ako vlani.