Prinesie regulácia kvalitnejší audit? Veľká štvorka sa opäť ocitla pod paľbou kritikov

V roku 2018 zasiahol Veľkú Britániu najhorší korporátny bankrot za niekoľko desaťročí, keď krach stavebnej firmy Carillion zanechal 3-tisíc nezamestnaných, nezaplatené dlhy v hodnote 7 miliárd libier a v konečnom dôsledku stál daňových poplatníkov viac ako 150 miliónov. Incident rozprúdil v krajine diskusiu o nevýhodách outsourcingu posadnutého minimalizáciou celkových nákladov, keďže vláda s firmou spolupracovala pri mnohých verejných projektoch. Mnohí však ukazovali prstom na iného spoluvinníka – audítorskú firmu KPMG.

KPMG bola zodpovedná za audit financií Carillionu od roku 2013 a neskôr ju likvidátori pracujúci pre britskú vládu obžalovali z nedbanlivosti. Napriek svojim dlhom a nevýhodným zákazkam mal totiž Carillion dobré výsledky auditu. Hlasy, ktoré za škandál obviňovali KPMG však nehovorili o individuálnom zlyhaní, ale o štrukturálnom probléme na trhu s audítorskými službami, ktorý má tendenciu previerky svojich klientov zanedbávať.

Oligopol štyroch firiem

Drvivú väčšinu auditov totiž vykonávajú štyri firmy: KPMG, EY, PricewaterhouseCoopers (PwC) a Deloitte. Tieto štyri firmy mali v roku 2019 viac ako 75-percentný podiel na trhu s účtovníckými službami a iba päť z 500 firiem zaradených v akciovom indexe S&P 500 boli kontrolované spoločnosťou mimo tejto „veľkej štvorky“. Kritici poukazujú na to, že napriek svojim masívnym zdrojom nedokázali odhaliť niekoľko finančných podvodov a potrebovali by preto väčšiu konkurenciu.

KPMG totiž robila audit aj skrachovanej telekomunikačnej spoločnosti WorldCom, EY bola zas zodpovedná za účty investičnej banky Lehman Brothers, ktorej pád odštartoval globálnu finančnú krízu v roku 2008. PwC a EY sa podpísali pod účtovné knihy cestovky Thomas Cook a tri zo štyroch firiem boli namočené v škandále 1MDB, pri ktorom sa z malajskej štátnej rozvojovej firmy spreneverilo približne 700 miliónov amerických dolárov. Najnovšie sa pod paľbu kritikov opäť dostal EY, ktorý sa viac ako 10 rokov podpisoval pod účtovné uzávierky čerstvo zbankrotovaného Wirecardu.

Medzi regulátormi však vládne opatrnosť voči individuálnemu postihovaniu účtovných oligopolistov, v minulosti to totiž konkurenciu na trhu ešte oslabilo. Veľkých audítorov bolo pôvodne osem. Arthur Young sa však neskôr spojil s Ernst & Whinney, aby vytvorili dnešný EY, Price Waterhouse a Coopers & Lybrand vytvorili PwC, z kombinácie Deloitte Haskins & Sells a Touche Ross vznikol dnešný Deloitte. Dnešnú veľkú štvorku tak na konci 90-tych rokov dopĺňala ešte firma Arthur Andersen, ktorú však položil podobný účtovný škandál.

Týkal sa energetického giganta Enron, ktorý sa v roku 2001 postaral o vtedy najväčší firemný bankrot v histórii Spojených štátov. Previerku účtovných kníh, ktoré zveličovali ziskovosť spoločnosti, mala na starosť spomínaná firma Arthur Andersen. Súd následne uznal audítora vinným z bránenia spravodlivosti pre skartovanie dokumentov súvisiacich s previerkou Enronu. Tento vývoj doviedol firmu k zániku a z veľkej päťky sa stala veľká štvorka, čím zvyšné firmy získali ešte väčšiu moc na trhu.

Možný konflikt záujmov

Mnohí sa preto obávajú, že podobný osud pre ďalšieho veľkého audítora by moc zvyšných troch ešte upevnil. Na mieste by preto podľa nich boli reformy, ktoré by umožnili rast nových konkurentov, ktorí by v očiach trhu získali vyššiu kredibilitu, ak by robili kvalitnejšie účtovné previerky. Okrem toho poukazujú na možný konflikt záujmov, keďže veľká štvorka poskytuje okrem audítorských služieb aj manažérske či právne poradenstvo, ktoré predstavujú väčšinu ich príjmov.

Vo Veľkej Británii predstavujú poplatky za audit iba pätinu celkových tržieb spoločností veľkej štvorky. Prípadná strata výnosov z poradenstva je tak závažnejšia ako ohrozenie audítorského biznisu. Kritici im vyčítajú, že účty svojich klientov poriadne nekontrolujú, pretože v prípade odhalenia účtovných klamstiev by položili firmu spolu so svojimi príjmami za poradenstvo.

Na oddelenie auditu a zvyšných činností spoločností už však existuje legislatíva, ktorá je podľa veľkej štvorky dostatočná. V Európskej únii a Veľkej Británii audítori nemôžu poskytovať poradenské služby jeden rok pred uzavretím audítorského kontraktu a počas celej doby jeho trvania. V Spojených štátoch reguluje nezávislosť auditu Sarbanes-Oxleyho zákon, ktorý bol prijatý v reakcii na bankrot Enronu a WorldComu. Podobne ako v Európe podľa neho firmy nemôžu poskytovať iné ako audítorské služby klientovi, ktorému robia účtovnú kontrolu, ich klienti zas musia po určitej dobe meniť audítora.

Niektorým však ani takáto regulácia nestačí, argumentujú tým, že poradenské zmluvy môžu byť uzavreté hneď po skončení kontraktov o audite. Firmy tak vraj stále nemajú motiváciu na hĺbkovú kontrolu účtovných kníh, aby si neohrozili budúci zdroj príjmov, najmä pri veľkých firmách. Tento názor zdieľa aj britský regulator, ktorý začiatkom tohto marca požiadal firmy veľkej štvorky, aby pripravili detaily plánu pre oddelenie ich audítorskej praxe.

V hre je separátne vedenie

Bude od nich totiž požadovať, aby pre audit vytvorili separátny výbor, ktorého predseda a väčšina predstavenstva budú nezávislí. Za nezávislého kandidáta sa majú považovať ľudia, ktorí nie sú členmi predstavenstva materskej firmy. Okrem separátneho vedenia majú tiež firmy viesť oddelené záznamy ziskov a strát pre audit, aby verejnosť vedela ľahšie posúdiť jeho finančné zdravie.

Britský regulator sa však nechce zastaviť len pri nezávislosti auditu, plánuje tiež politiky na zvyšovanie šance menších konkurentov preraziť na trhu a ohroziť pozíciu firiem veľkej štvorky. Podľa návrhu má väčšina firiem zaradených v indexe FTSE-350 zahrnúť vo svojom tendri na audítorské služby aspoň jednu spoločnosť mimo veľkej štvorky.

Navrhované regulácie však automaticky nemusia vyriešiť problémy nedostatku konkurencie a nekvalitného auditu. Zakazovať firmám vybrať si audítora, ktorého by si za normálnych okolností zvolili, môže viesť k nižšej dôvere, čo by firme iba poškodilo. Zmysel konkurencie je totiž v tom, že firmy samotné si zvolia produkt, ktorý je pre ne najlepší, navrhovaná regulácia preto neznie ako vhodný dlhodobý cieľ.

Veľká štvorka samotná pritom poukazuje na výhody intersekcionalizmu a veľkosti firmy pri poskytovaní audítorských služieb. Dáta a zdroje nadobudnuté pri poradenstve podľa nich môžu preinvestovať do auditu, vďaka čomu si rozširujú expertízu a technológie potrebné pre kvalitný audit. Napriek tomu vieme povedať, že trh s audítorskými službami čakajú veľké zmeny, až nasledujúce obdobie však ukáže, či zvýšia kvalitu poskytovanej služby.