Od roku 2035 sa v Európskej únii majú predávať len nové autá s nulovými emisiami CO2. Nové vozidlá so spaľovacími motormi nebudú dostupné. Kým dva roky dozadu štáty EÚ tvrdili, že elektromobily svet nespasia, Brusel si v súčasnosti myslí opak a tvrdo ide za svojím cieľom.
Najnovšie však Nemecko a Taliansko žiadajú, aby výnimku z tohto zákazu dostali syntetické palivá, inak hrozia zablokovaním tohto plánu. Rovnaký názor na to má aj Poľsko, Česko a Maďarsko. Členské štáty EÚ už pritom plán vlani predbežne odsúhlasili.
Tento nečakaný krok zmiatol trh. Syntetické palivá (tzv. e-palivá), ktoré chce Nemecko umožniť používať aj po 2035, sú síce klimaticky neutrálne, ale ich výroba si vyžaduje oveľa viac energie ako nabíjanie elektrického vozidla, vysvetľuje pre TREND riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský.
„Ich výroba je preto veľmi drahá a uvažuje sa s nimi najmä v tých druhoch dopravy, kde by bola priama elektrifikácia cez batérie problematická, napríklad v leteckej doprave.“
Aj automobilový priemysel potrebuje istotu plánovania aktivít pre multimiliardové investície, tvrdí napríklad šéf automobilky Audi Markus Duesmann. Čo vlastne možno čítať v nových plánoch Nemecka? Berlín a Rím sa podľa analytika českej Trinity Bank Lukáša Kovandu stále zreteľnejšie obávajú konkurencie v podobe čínskych elektroáut, ktoré by mohli zaplaviť jednotný trh EÚ.
„Čínska ekonomika preukazuje vitalitu a rýchlo striasa negatívne dôsledky prakticky tri roky trvajúcich covidových reštrikcií. Nákupní manažéri čínskeho spracovateľského priemyslu totiž za február hlásia najvýraznejšie zlepšenie podmienok za celé obdobie od apríla 2012,“ pripomína L. Kovanda.
Sporná emisná norma
Už pár mesiacov je veľkým strašiakom pre európsky automobilový priemysel emisná norma Euro 7, ktorá má pomôcť urýchliť prechod k elektromobilite. Okrem iného má znížiť splodiny oxidov dusíka a pevných častíc vypúšťaných do ovzdušia či zladiť limity pre benzínové a naftové autá. Okrem výfukov sa bude vzťahovať aj na brzdy či pneumatiky. Vozidlá majú mať aj snímače, ktoré emisie umožnia kedykoľvek skontrolovať.
Únia by mala venovať pozornosť uhlíkovej neutralite, avšak v rozumnej miere a určite nezakazovať žiadne konkrétne technológie, varujú experti z praxe i automobilky.
Ako pre TREND hovorí generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Viktor Marušák, táto norma výrazne zvyšuje nákladové, vývojové i homologizačné požiadavky na výrobcov automobilov. „To bude samozrejme znamenať výrazne zvýšenú cenu modelov so spaľovacími motormi pre konečných spotrebiteľov, alebo zrušenie ich vývoja a predaja,“ objasňuje.
Ako je na tom Slovensko? Ministerstvo dopravy bude pri zavádzaní normy Euro 7 držať podobnú pozíciu ako Česko a má v pláne žiadať odloženie účinnosti nariadenia na rok 2028. „Automobilový priemysel signalizuje, že do roku 2025 nebude pripravený aplikovať túto normu, zároveň to zásadným spôsobom tento priemysel zasiahne,“ povedal dočasne poverený minister Andrej Doležal.
Pre prijatie normy nie je nutné dosiahnuť v európskych štátoch jednomyseľnosť, ale kvalifikovanú väčšinu. Na schválenie legislatívy je teda nutné, aby zdvihlo ruku 55 percent krajín EÚ, ktoré reprezentujú minimálne 65 percent obyvateľstva Únie. Naopak, pre odmietnutie legislatívy sa musí vysloviť blokačná menšina – teda minimálne štyri členské krajiny, uvádza euractiv.cz.
Aké novinky teda čakajú Slovákov v oblasti elektromobility? Budú môcť jazdiť na starých vozidlách a do akej miery si budú môcť dovoliť zakúpiť elektromobil? TREND sa na to pozrel bližšie vo fotostory:
