Z povinného očkovania by sa niektorí vykúpili za cenu obmedzení. V hre zostáva aj odškodnenie

Očkovať povinne všetkých proti covidu-19, či len vybrané skupiny profesií, prípadne len seniorov? Táto otázka v posledných dňoch vzbudzuje riadne vášne na verejnosti i v politike.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa pred pár dňami verejne vyjadril, že povinné očkovanie nie je po legislatívnej stránke problém, skôr ako sporné sa javí vynucovanie tohto opatrenia. „Som za jeho zavedenie,“ uviedol. Podobných vyjadrení politikov vládnej koalície zaznieva stále viac a častejšie.

Politici chcú ísť po vzore Rakúska 

Prvou krajinou v rámci Európskej únie, ktorá povinné očkovanie proti covidu zavádza od budúceho roka, je Rakúsko.

Ako spresnil pre médiá štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus, bude to novinka od 1. februára 2022.

„Tí, ktorí sa tohto kroku nezúčastnia, budú môcť dostať vysoké pokuty, takisto bude hroziť možnosť odňatia slobody. To je niečo, čo je nateraz úplne nová vec, nielen v rámci EÚ, ale globálne,“ uviedol M. Klus pre televíziu TA3.

Predpokladá, že sa môžu takto zmeniť pomery nielen v Rakúsku, ale aj v iných európskych krajinách, kde je miera zaočkovanosti mimoriadne nízka, a sem patrí aj Slovensko.

Rovnako premiér Eduard Heger médiám potvrdil, že o povinnom očkovaní pre vybrané skupiny hovorí aj s ústavnými právnikmi už dlhší čas.

„Toto je alternatíva, nad ktorou veľmi silno uvažujeme. Najviac ohrození sú ľudia s vekom 60+. Hneď ako to bude ústavne možné, predložím ústavný návrh na povinné očkovanie pre túto vekovú skupinu. Ak to možné nebude, treba začať diskusiu aj o povinnom zaočkovaní celého obyvateľstva. Ale to je až ďalší krok,“ povedal premiér.

Ústava povinnosť očkovania umožňuje

Naša ústava ani zákony nebránia zavedeniu povinného očkovania proti ochoreniu covid-19, potvrdil médiám rezort spravodlivosti. Prípadné zavedenie celoplošného očkovania by podľa ministerky Márie Kolíkovej, bolo dobré upraviť samostatným zákonom.

„Ja sa prihováram za povinné očkovanie. Myslím si, že postupne nastal čas. Je úplne legitímne sa rozprávať nielen o skupinách profesií, ktoré sú dôležité pre chod štátu,“ uviedla.

Zákon a vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré to upravujú, v minulosti preskúmal ústavný súd a potvrdil ich súlad s ústavou, poznamenáva výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Aktuálne je zavedené napríklad povinné pravidelné očkovanie tých ľudí, ktorí dosiahli určitý vek, alebo tých, ktorí sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia v zamestnaní.

Na zozname povinných očkovaní je teda celkovo 10 závažných infekčných ochorení: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B (žltačka typu B), hemofilové invazívne nákazy, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, ružienka, mumps. Či tam pribudne aj covid-19, je zatiaľ nejasné.

S faktom, že Ústava SR pripúšťa možnosť povinného očkovania, súhlasí Kamil Baraník, vedúci Katedry ústavného práva a teórie práva Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V decembri 2014 Ústavný súd (ÚS) rozhodol, že povinné očkovanie detí nie je v rozpore s ústavou. Ústavnú súladnosť zákonnej úpravy a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva, ktoré umožňujú povinné očkovanie preveril pomocou testu proporcionality.

„Pri tom predovšetkým skúmal, či je zásah do práva na súkromie pomocou povinného očkovania primeraný vo vzťahu k pozitívnemu záväzku štátu na ochranu zdravia. Verdikt ÚS znel, že zásah do súkromia v podobe povinnosti podrobiť sa povinnému očkovaniu je nevyhnutný a primeraný na dosiahnutie legitímneho cieľa,“ dodáva ústavný právnik.

Treba riešiť otázku odškodnenia

Ak sa Slovensko v budúcnosti rozhodne pre povinné očkovanie proti ochoreniu covid-19, bude dôležité, ako zdôvodní výber konkrétnej cieľovej skupiny obyvateľstva. Ak bude výber opodstatnený, nemyslíme si, že by to neprešlo testom ústavnosti, dodáva K. Batková.

Okrem toho by mal štát podľa nej zvážiť zriadenie mechanizmu, ktorým odškodní ľudí s nežiaducimi účinkami po očkovaní. Potenciálna náhrada škody by tak aspoň čiastočne mohla zmierniť obavy ľudí z tohto kroku.

Štáty ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko majú národné odškodňovacie mechanizmy prijaté už mnoho rokov. Napríklad v susednom Česku za vážne nežiaduce účinky vakcín proti covidu-19 odškodňujú už dva roky.

Podľa portálu seznam.cz o to požiadalo rezort zdravotníctva na čele s Adamom Vojtěchom deväť ľudí, žiadaná suma sa hýbe od 65-tisíc českých korún za sťaženie spoločenského uplatnenia, až do 100 miliónov českých korún. Ten zatiaľ nepriznal financie nikomu, štyri žiadosti zamietol, ďalších päť vybavuje. Problém je najmä dokázať súvislosť medzi podaním vakcíny a následkom.

I v slovenskom zákone o liekoch je v súčasnosti zakotvená zodpovednosť štátu za nežiaduce účinky vakcín, ktoré boli použité na základe povolenia ministerstva zdravotníctva. To je však možné len u vakcíny Sputnik V. Ak by štát pristúpil k zavedeniu povinnosti očkovania, mal by prevziať zodpovednosť za akékoľvek nežiaduce účinky všetkých vakcín proti covidu-19.

Ústavný súd by musel rozhodnúť

Štát by pri nastavovaní povinnosti dať sa očkovať musel prihliadať aj na ďalšie aspekty praxe. Na tých, ktorí nemôžu byť zaočkovaní a majú isté zdravotné komplikácie, by mal štát viac myslieť pri nastavení legislatívy, hovorí pre TREND prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) SR Mária Lévyová.

„Tým, ktorí majú potvrdenie ohľadom možných kontraindikácií od lekára, či už od praktického, alebo špecialistu, by mala vláda viac vychádzať v ústrety a prihliadať na takéto výnimky,“ dodáva.

V každom prípade platí, že ÚS by sa zaoberal všetkými aspektami, ktoré sú z tohto pohľadu nevyhnutné. Rôzne námietky by teoreticky mohol zobrať do úvahy a vyhodnotil by ich v spojitosti s ďalšími nástrojmi, ktorými sa dá zamedziť šíreniu pandémie. Teda, nakoľko by povinné očkovanie bolo efektívne napríklad pri rizikových skupinách obyvateľstva, prípadne pri rôznych typoch profesií.

„Určite treba prihliadať na to, pokiaľ by sa zvažovalo povinné očkovanie v celej populácii, že existujú určité kategórie obyvateľov, ktoré nemôžu byť zaočkované za žiadnych okolností, nakoľko by to mohlo ohroziť ich život. Povinné očkovanie vo vzťahu ku konkrétnej osobe vždy musí zostať na posúdení lekára, čo konštatoval už aj ústavný súd v roku 2014,“ spresňuje K. Baraník.

Stret dvoch práv treba rozlúsknuť

Pri povinnom očkovaní by došlo predovšetkým k stretu dvoch základných práv, a to práva na súkromie a práva na ochranu verejného zdravia. ÚS je jediná inštancia, ktorá by mohla otázku ústavnej súladnosti takéhoto opatrenia rozlúsknuť. 

Do momentu kým tak urobí, platí prezumpcia ústavnosti. Teda dovtedy, kým ÚS nedeklaruje zákon za protiústavný platí domnienka (prezumpcia) jeho ústavnej súladnosti, dodáva K. Baraník.

V súčasnej situácii objektívne nie je možné zachovať obidva ústavou chránené záujmy v ich úplnosti. Ak by sa úplne preferovalo právo na súkromie, štát by s ohľadom na aktuálnu situáciu v nemocniciach, pravdepodobne porušil svoj pozitívny záväzok zabezpečiť ochranu zdravia všetkých.

Povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu fyzickým osobám ukladá zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v paragrafe 51. Ak to niekto odmietne, môže mu byť uložená pokuta v sume 331 eur, v zmysle vyhlášky rezortu zdravotníctva č. 585/2008 Z. z.

Podľa vedúceho katedry ústavného práva v Banskej Bystrici to však neznamená, že pokuta za neočkovanie by zostala rovnaká aj v budúcnosti.

„Národná rada by mohla upraviť výšku sumy za nedodržanie tejto povinnosti. Nielen čo sa týka peňažnej pokuty, ale aj možno aj v nadväznosti na ďalšie nevýhody, napríklad obmedzenie pohybu do určitých prevádzok a podobne. Muselo by to byť stanovené len na nevyhnutne potrebný čas, teda nie neobmedzene, v rámci zachovania proporcionality,“ spresňuje K. Baraník.

Z tohto dôvodu by test proporcionality vykonaný ÚS zrejme vyžadoval, aby povinné očkovanie bolo čo najadresnejšie, napríklad na základe veku či profesie. Nastavenie kritéria okruhu ľudí, pre ktorých by platila povinnosť očkovania, by mala zostať primárne odbornou otázkou pre epidemiológov, virológov či lekárov, ktorí by mali stanoviť aj možné výnimky z tohto procesu.

Rozhodnúť môže aj hlavný hygienik

Rozhodnutie o povinnom očkovaní na Slovensku nemá v rukách vláda Eduarda Hegera. Ako prezradil v relácii TA3 bývalý politik a ústavný právnik Radoslav Procházka, toto rozhodnutie je vecou ministra zdravotníctva V. Legvarského, ktorý to môže stanoviť vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR. Konkrétne, vyhláška 585/2008 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, upravuje rôzne formy povinného očkovania už v súčasnosti, v závislosti od veku či príslušnosti k profesiám kritickej infraštruktúry. „Minister zdravotníctva má na to mandát zo zákona. Nepotrebuje žiadne ďalšie opatrenia zo strany vlády či parlamentu. Ak by však išlo o povinné očkovanie pre celú populáciu plošne, od 18 rokov vyššie, to má vo výlučnej právomoci Úrad verejného zdravotníctva,“ spresnil R. Procházka. Podľa neho neexistuje bezprostredný dôvod pýtať sa na povinné očkovanie politikov, ale treba sa na najbližšie zámery v tomto smere pýtať ministra zdravotníctva a hlavného hygienika. Rezort spravodlivosti už medzitým avizoval, že plánuje ísť radšej cestou nového zákona.