Poraziť infláciu bez rizika bude nemožné. Výnosy z termínovaných vkladov neustále klesajú

Porovnanie najlepších ponúk od domácich bánk ukazuje trend čoraz slabšieho zhodnotenia úspor. Zatiaľ čo začiatkom roka bolo možné uložiť peniaze na ročných termínovaných vkladoch so štvorpercentným úrokom, v súčasnosti najlepšie zhodnotenie dosahuje iba tri percentá. S veľkou pravdepodobnosťou sa už o rok najlepšie ponuky bánk budú pohybovať okolo dvoch percent.

Európska centrálna banka na svojom poslednom zasadnutí znížila depozitnú sadzbu na 3,25 percenta. „Všetko nasvedčuje tomu, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v eurozóne nebude dlho odkladané,“ uviedol Jiří Cihlář, ekonóm spoločnosti Next Finance.

K tomu môže prispieť aj vývoj v Spojených štátoch. Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a očakávané zavedenie dovozných ciel pravdepodobne ešte viac spomalí ekonomický rast v eurozóne.

Zvyšovanie cien už nebude potrebné tlmiť vysokými úrokmi, a podľa analytika klesne základná sadzba v eurozóne na neutrálnu úroveň, ktorá sa nachádza približne na dvoch percentách. „Na túto hodnotu by mohli sadzby klesnúť už do polovice budúceho roka,“ dodáva Jiří Cihlář.

V porovnaní s infláciou bude hodnota depozitnej sadzby nízka. Európska komisia očakáva, že slovenské ceny v tomto roku v priemere stúpnu o 3,1 percenta, v budúcom roku o 5,1 percenta a v roku 2026 o 3,0 percenta. Termínované vklady ponúkali začiatkom roka reálne zhodnotenie peňazí len pri štvorpercentných výnosoch. V súčasnosti už ani najlepšie ponuky bánk nedokážu prekonať rast cien.

Ročný výnos termínovaného vkladu bude presne tri percentá, čo predstavuje zhodnotenie o 150 eur z vkladu 5-tisíc eur. Z tohto výnosu si štát zoberie 19 percentnú daň z príjmu, takže reálny nárast úspor bude iba 121,50 eura. Pri očakávanej inflácii na úrovni 5,1 percenta by však na zachovanie kúpnej sily bolo potrebné, aby sa úspory zhodnotili minimálne o 255 eur. Slovensko bude mať pravdepodobne na budúci rok najvyšší rast cien v celej Európskej únii, čo je spôsobené plánovaným zvýšením DPH z 20 na 23 percent od januára.

Problém vysokých dlhov

Väčšina európskych krajín počas pandémie a obdobia vysokej inflácie zvyšovala objem úspor v bankách. Slováci však zvolili iný prístup. Objem úspor v domácich bankách klesol zo 46,20 miliardy eur na 45,64 miliardy eur v období od decembra 2021 do decembra 2022. Aj následný rast v časoch vysokej inflácie bol prekvapivo pomalý. „Na Slovensku sporenie zostalo pod dlhodobým priemerom, na rozdiel od krajín ako Česko a Maďarsko, kde úspory rástli viac,“ uvádza Národná banka Slovenska.

V období rekordne nízkej nezamestnanosti nie je takéto správanie rizikové. Väčšie úspory však domácnostiam môžu chýbať, keď krajinu zasiahne recesia a podniky začnú vo veľkom prepúšťať. Najmä ak k tomu dôjde súčasne so zvyšovaním daní a pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Závažné hospodárske problémy momentálne trápia najmä nemecký automobilový priemysel, ktorý už oznámil zatváranie tovární v najväčšej európskej ekonomike. Tieto ťažkosti zasiahnu aj Slovensko, minimálne poklesom objednávok pre miestne fabriky.

Prečo Slováci v posledných rokoch šetrili výrazne menej? Presný sociologický prieskum, ktorý by na túto otázku odpovedal, zatiaľ neexistuje. Pravdepodobnou príčinou sú vysoké dlhy. Podiel úverov slovenských domácností k HDP dosiahol v júni 2024 až 43 percent HDP. To je výrazne viac ako priemer krajín strednej a východnej Európy, ktorý predstavuje len 24 percent HDP. Pri pohľade na dáta je tiež vidieť, že podiel dlhov slovenských domácností na HDP od decembra 2022 do júna 2024 klesol zo 47 percent na spomínaných 43 percent.