Takmer polovica samospráv je v rozpočtovom provizóriu. Môžu kúriť, svietiť či rozpredať majetok

Schváliť rozpočty miest a obcí po celom Slovensku bude v najbližších týždňoch i mesiacoch problém. Stále totiž nie je jasné, o koľko financií v dôsledku krokov vlády Eduarda Hegera presne prídu a koľko im bude štát kompenzovať. Okrem chaotického vládnutia koalície k tomu prispel aj pád vlády.

Samosprávy si výpadky príjmov nahrádzajú zvyšovaním miestnych daní a poplatkov či pôžičkami. Aj keď mnohé budú fungovať v rozpočtovom provizóriu, ani tie so schváleným rozpočtom nebudú na tom o nič lepšie. Budú ho pravdepodobne upravovať každý mesiac, aby zohľadnili očakávané turbulentné zmeny, potvrdzujú ich zástupcovia.

Formálny rozpočet nebude žiadnou výhrou

Rozpočtové provizórium v praxi znamená, že za mesiac samospráva nesmie prekročiť jednu dvanástinu z celkových výdavkov schváleného rozpočtu z predchádzajúceho roka.

„Výpadok príjmov je možné do istej miery kompenzovať aj tým, že samosprávy zvýšia dane a zvýšia poplatky,“ hovorí pre TREND ústredný riaditeľ kancelárie a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Rozpočtové provizórium sa dotýka služieb pre občanov, športu, kultúry či ďalších verejnoprospešných služieb. Mnohé samosprávy utlmia investičné či rozvojové aktivity a obmedzia sa len na to najnutnejšie.

Hovorca ZMOS potvrdil, že viac ako 45 percent miest a obcí začne rok 2023 v  provizóriu. Časť z toho ide na vrub nedávnym voľbám, keďže sa noví poslanci ešte nestihli zoznámiť s rozpočtovými návrhmi a samosprávy tak presúvajú hlasovanie na prelom januára a februára.

„Ukazuje sa však, že mestá a obce, ktoré rozpočet schválili, ho i tak považujú len za formálny. Posledný odhadovaný vývoj daňovej prognózy na budúci rok za rezort financi je známy len zo septembra. Medzitým parlament schválil daňový bonus a ďalšie legislatívne novinky, pričom nevieme, ako budú nastavené kompenzácie pre samosprávy na budúci rok,“ objasňuje M. Kaliňák.