Ak máte dostatok dôkazov o vzniku dlhu, o poskytnutí peňažnej hotovosti, ako aj o nesplatení dlhu, ktoré môžete predložiť súdu, ten môže rozhodnúť vo veci vydaním tzv. platobného príkazu. Platobný rozkaz je zjednodušená forma rozsudku, ktorú upravujú ustanovenia §§ 265 – 268 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z., ktorý bol novelizovaný od 1. júla tohto roku.
Právna úprava platobného rozkazu v novom Civilnom sporovom poriadku sa oproti pôvodnému Občianskemu súdnemu poriadku líši len v detailoch. Ide skôr o kozmetické úpravy.
Účastníkmi súdneho konania sú žalobca a žalovaný. Platobný rozkaz musí súd doručiť do vlastných rúk žalovaného. V ňom súd uloží žalovanému (dlžníkovi), aby v lehote do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania, alebo aby v rovnakej lehote podal na súde odpor s vecným odôvodnením. Ak súd nevydá platobný rozkaz, tak bude ďalej prebiehať súdne konanie.
Expresné lehoty
V súčasnosti už súdy expedujú platobné rozkazy v priemerne do 1-2 mesiacov od podania žaloby. Platná legislatíva pozná aj zrýchlenú formu súdneho konania.
Ak by ste ako žalobca predložili platobný rozkaz spolu so žalobou na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Vo väčšine prípadov súdy túto pomerne krátku lehotu stíhajú.
Prvá alternatíva
Ak by ste podali žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, tak rátajte s tým, že súd má niekoľko možností ako môže rozhodnúť vo veci. Prvou možnosťou je, že platobný príkaz nedoručí dlžníkovi a nariadi vo veci pojednávanie na základe dôkazov, ktoré ste predložili ako navrhovateľ.
Doručenie platobného rozkazu dlžníkovi je obligatórnou podmienkou jeho právnej existencie. Keďže súd rozhoduje na základe dôkazov predložených žalobcom, zákonodarca na ochranu dlžníka zakotvil poistku, ktorou je doručenie do vlastných rúk. Podľa znenia zákona náhradné doručenie nie je možné. Zákonodarca tým má na mysli neprípustnosť doručenia verdiktu na základe tzv. fikcie doručenia po márnom uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty na pošte.
Druhá alternatíva
Ak súd doručí dlžníkovi rozhodnutie o platobnom príkaze do vlastných rúk, vtedy začne plynúť 15-dňová lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Je to forma opravného prostriedku, len sa nenazýva odvolaním. Podaním odporu sa platobný rozkaz zruší a súd nariadi pojednávanie.
Za podanie odporu sa platí súdny poplatok v rovnakej výške ako za podanie žaloby. V praxi to znamená, že súdny poplatok je vyčíslený vo výške 6 % zo žalovanej sumy. Preto dlžníci, aby sa vyhli zaplateniu súdneho poplatku, často neprevezmú platobný príkaz vôbec. Následkom je zmarenie vydania platobného rozkazu na základe obštrukcie dlžníka.
Ak dlžník presa len podá odpor, musí tento opravný prostriedok kvalifikovane vecne zdôvodniť. V opačnom prípade súd uznesením odpor odmietne.
Nezaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu nevyvolá automatický skončenie súdneho konania. Odpor naďalej platí, pričom justičná pokladnica bude súdny poplatok v budúcnosti od žalovaného vymáhať.
Tretia alternatíva
V prípade, ak súd platobný rozkaz doručí dlžníkovi a ten proti nemu nepodá v zákonnej lehote odpor, tak platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty.
Žalobca následne zašle súdu platobný rozkaz spolu so sprievodným listom za účelom vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti. Po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu má veriteľ v rukách tzv. exekučný titul. To znamená, že ak dlžník dobrovoľne nezaplatí žalovanú sumu, je veriteľ oprávnený vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní prostredníctvom exekútorského úradu.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
