Pracovať takmer do sedemdesiatky a poberať penziu v priemere desať rokov, aby európske štáty ušetrili na výdavkoch v rozpočet. Takto môže čoskoro vyzerať v praxi realita, čomu naznačujú viaceré analýzy a konkrétne kroky jednotlivých štátov, Slovensko nevynímajúc. Šetriť sa totiž bude všade.
Rezort práce pod vedením Milana Krajniaka od tohto roka znížil aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH), ktorá tvorí jednu z troch veličín na výpočet penzie. Praktickým dôsledkom je, že čím neskôr niekto odchádza do penzie, tým nižší dôchodok získa, teda bude musieť pracovať dlhšie.
„Pre mladých ľudí, ktorí v súčasnosti skončili školu, bude ich budúci dôchodok vyplácaný z I. piliera nižší oproti aktuálne nastavenému systému približne o desať percent,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ spoločnosti Partners Investments. Na druhej strane však štát ušetrí a zlepší sa udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku.
Koniec zastropovania veku
Azda najväčšou zmenou v roku 2023 je koniec zastropovania veku odchodu do penzie. Už ho pevne neurčuje tabuľka, ale tzv. automat nadviazaný na strednú dĺžku dožitia, čo sa dotýka najmä ročníkov narodených v roku 1967 a neskôr. Zachováva sa skracovanie dôchodkového veku podľa počtu vychovaných detí, konkrétne pri jednom dieťati o 6 mesiacov, pri dvoch o 12 mesiacov, pri troch a viac o 18 mesiacov.
Naviazanie penzijného veku na automat ekonómovia vítajú. Pomôže stabilizovať dôchodkový systém. V súčasnosti totiž pribúda ľudí, ktorí budú dôchodky poberať a ubúda tých, ktorí budú pracovať.
Podobné novinky možno badať aj v zahraničí, keďže aj tam zápasia so starnutím populácie a rastom štátnych nákladom na penzie. Diskusie o reformách dôchodkových systémov prebiehajú niekde vcelku pokojne, inde za búrlivých protestov.
Aké trendy možno pozorovať pri penziách v zahraničí? S akými reformami prichádzanú niektoré štáty? TREND sa na to pozrel vo fotostory:
