V posledných rokoch sa pasívne investovanie stalo fenoménom. V súčasnosti tvorí až polovicu celkového objemu investícií do akcií prostredníctvom podielových fondov a ETF na celosvetovej úrovni, čo predstavuje takmer dvojnásobok oproti roku 2012.
Táto stratégia, ktorá investorom umožňuje jednoducho a nákladovo efektívne dosahovať výnosy kopírujúce trhové indexy, podľa Torstena Sloka, hlavného ekonóma spoločnosti Apollo, prináša aj menej priaznivé dôsledky. Medzi ne patrí zvýšená volatilita trhov a koncentrovanie investícií do obmedzeného počtu veľkých spoločností.
„Pri pasívnom investovaní, najmä prostredníctvom ETF alebo dôchodkových plánov, sa investori spoliehajú na vývoj trhu ako celku. Aktívni investori, naopak, pružne reagujú na trhové zmeny, čo im môže priniesť vyššie krátkodobé zisky, ale aj riziko strát,“ vysvetľuje portál Market Insider.
Zvýšený podiel pasívneho investovania obmedzil citlivosť trhov na cenové pohyby, čím sa znížila ich likvidita a zvýšila pravdepodobnosť väčších cenových výkyvov. „Trh sa stáva menej odolným voči náhlym zmenám, čo môže viesť k tomu, že ceny akcií sa výrazne odchýlia od fundamentálnej hodnoty,“ tvrdí Slok. Ako príklad uvádza nárast indexu volatility Cboe, ktorý za posledných šesť mesiacov vzrástol o takmer 30 percent.
Ďalším rizikom je nerovnomerné rozloženie investícií. „Pokles aktívnych investorov spôsobuje, že trhy menej reagujú na negatívne správy, čo zvyšuje riziko vzniku cenových bublín,“ varuje Slok. Dodáva, že kým akcie veľkých spoločností neustále získavajú na hodnote, čo potvrdzuje vysoký a rastúci pomer ceny k zisku (P/E), menšie spoločnosti či menej populárne aktíva môžu byť z tohto trendu ukrátené.
Ďalšie dôležité správy
