Po odhaleniach státisícov mien a firiem operujúcich pod schránkovými firmami sa celým svetom bankových a finančných kruhov valí jeden škandál za druhým. No štáte, z ktorého sa aféra pod menom Panama Papers naštartovala, sa dejú čudné veci.

Priam ako vystrihnuté z amerického seriálu Akty X tu miznú osoby, kancelárie a onedlho sa možno stratia aj budovy, kde sídlia čudné schránkové firmy s tisíckami adries ich majiteľov. Tento pocit sa zmocnil aj reportérskeho tímu nemeckej televízie ZDF, ktorý mal nakrúcať dokument o schránkových firmách.

Prázdna schránka schránok

Svoju cestu začali novinári v Panama City. S problémami sa stretli už pri objednaní taxíka na adresu spoločnosti Mossack Fonseca. Niektorí akoby ani nevedeli, kde je adresa tejto spoločnosti. Napokon to skúsili klasicky – telefonicky sa spojili so spoločnosťou s tým, že by chceli vložiť peniaze a založiť malú firmu. Potom to išlo ako po masle.

Taxík ich zaviezol priamo na bulvár plný výškových budov. Pred vchodom do jednej z nich vystúpili a na recepcii vysvetlili, o čom im ide. Pracovníčka im povedala, že firma je na 19. poschodí.

Keď ale na 19. poschodí vystúpili, čakalo ich prekvapenie, na ktoré nezabudnú do konca života. V „kancelárii“ ktorá mala spravovať šesťtisíc firiem nebolo nič! Celé poschodie pripomínalo nedokončenú halu, v ktorej nebola ani stolička či stôl, nehovoriac o nejakom telefóne.

Márne si pretierali oči a skúšali niečo povedať – jednoducho im vyschlo v hrdle a s vytrešteným zrakom chodili po celom poschodí, kde nebolo nič čo by sa dalo nazvať kanceláriou. Ošarpané steny a podlaha plná akýchsi zbytkov malty a špiny bolo všetko, čo mohli nafilmovať. Ešte výrečnejší bol záver výpovede reportéra v tejto relácii – nezostal v štúdiu do konca. Odišiel s poznámkou, že sa rýchlo snažili z Panama City odísť.

Len na začiatku

Zostáva otázka, kam zmizli všetky dokumenty, pracovníci a zariadenie tejto spoločnosti. Pred príchodom reportérov sa totiž vo svetových televíziách objavili zábery ako panamská polícia odnáša z tejto budovy škatule dokumentov. Nikde

ale nebolo vidno, že by sa z kancelárií vynášali stoly, stoličky či kancelárske vybavenie. Skrátka Akty X po panamsky. Pravdou je, že reportérsky tím navštívil „iba“ 19-te poschodie sídla tisícok schránkových firiem – ostatné zostali pre nich vtedy nedostupné.

Asi sa ale predsa len niečo v Paname zmenilo – každý kto tam dnes príde a pýta sa na túto firmu začne byť „podozrivý“. Je to tak zrejme preto, lebo skutoční majitelia účtov a schránok vo firme do Panamy nikdy nemusia prísť. Ich peniaze im naďalej spravujú iní.

Kauza Panama Papers je len začiatkom boja štátov s daňovými únikmi cez zakladanie si firiem v daňových rajoch. Politici mnohých štátov teraz deklarujú, že pripravia protiopatrenia. Keďže kauza poškodila aj Panamu, jej prezident Juan Carlos Varela sa poponáhľal prisľúbiť vznik nezávislej komisie, ktorá preverí finančné praktiky v panamskom finančnom sektore.

Zoznam daňových rajov

Eurokomisár pre hospodárske otázky, dane a clá Pierre Moscovici vyhlásil, že do pol roka by mal vzniknúť celoeurópsky zoznam daňových rajov. Návrh na spoločný európsky „čierny zoznam“ daňových rajov predložila komisia v januári. Členské krajiny by sa teraz mali zhodnúť na tom, podľa akých kritérií doň majú byť krajiny prípadne zaraďované.

„Teraz je potrebné skutočne európsky a na spoločných kritériách založený zoznam nespolupracujúcich krajín,“ povedal eurokomisár.

Avšak ani tento zoznam nerieši podstatu problému. Rozlúsknuť treba najmä to, aká časť schránkových aktivít bola nelegálna. Nevieme, aké percento z transakcií do daňových rajov bolo len praním špinavých peňazí.

Na kauzu zareagovali aj poslanci Európskeho parlamentu. Skupina ľudovcov (EPP) navrhla, aby sa zástupcovia právnickej firmy Mossack Fonseca, z ktorej unikli informácie o dosiaľ tajných vlastníkoch viac ako 200-tisíc offshore spoločností, ako aj predstavitelia panamskej vlády, zúčastnili na zasadnutí osobitného výboru EP pre daňové rozhodnutia (TAX2).

Ďalšie politické skupiny vyzvali na vytvorenie celoeurópskej čiernej listiny daňových rajov a penalizáciu akýchkoľvek entít za využívanie ich služieb.

Spoločný základ dane

Odpoveďou na škandál Panamských dokumentov má v budúcnosti byť aj zjednotenie základu dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ. Podľa návrhu by podnikatelia s medzinárodným pôsobením mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii.

Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte. Krajiny by pritom naďalej mohli rozhodovať o tom, akú vysokú sadzbu dane budú mať. Európska komisia už návrh smernice upravujúcej daň z príjmov právnických osôb pripravuje.

Brusel tiež chce viac kontrolovať nadnárodné firmy, ktoré sa dnes úspešne vyhýbajú daňovým povinnostiam. Daňové úrady únie by si mali už od roku 2017 mali vymieňať informácie o ich činnosti, ziskoch a zaplatených daniach.