Stabilné ceny elektriny na Slovensku vyzerajú asi takto: Mesačná záloha v roku 2016 na tom istom odbernom mieste bola 26 eur, v roku 2017 je záloha 121 eur. Ročná spotreba elektriny sa pritom nezmenila. A to cena elektriny ako komodity klesla zo sumy 51 eur za MWh na 38 eur. Mesačný poplatok za trojfázový istič sa tomuto odberateľovi zvýšili z deväť na 102 eur od  roku 2017.

To je len jeden z prípadov nenormálneho dopadu cenových opatrení, ktoré energetickému podniku odklepol bez jedinej pripomienky regulačný úrad.

Úrad nekomunikoval a nič nevysvetľuje

Najnovšia kauza ohľadom nadmerne veľkých zálohových faktúr za plyn a elektrinu bola hlavnou témou tohto týždňa. Rozhádala aj koaličných partnerov. Ku kauze sa už vyjadrujú pomaly všetci. Len úrad, ktorý ceny odobril mlčí. Ide v tomto prípade o neschopnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví alebo bolo všetko vopred zrežírované, odsúhlasené a len ľudia, ktorí to dávali do kopy neodhadli hranicu akceptovateľnosti? Obe možnosti sú viac ako strašné.

Šéf regulačného úradu v decembri opakovane tvrdil, že priemerné ceny plynu a elektriny klesnú. Ak hovoril o priemerných cenách, úrad musel mať, ak by tu pracovali odborníci a nie diletanti, analýzy a detailné prepočty dopadov podľa skupín odberateľov. Úrad tieto prepočty nikdy nezverejnil, takže ani nevieme, či nejaké má. Alebo skutočne pochopil až po medializácii cenových skokov v energiách, čo odsúhlasil distribučným firmám v ich tabuľkách s číslami?

O zásadných zmenách vo vyhláškach a cenníkoch úrad nekomunikoval. Distribučné energetické firmy, ktoré si poprehadzovali tarify podľa svojej ľubovôle a svojich kalkulácií a využili vyhlášku regulačného úradu, aby si účtovali vo fixnej zložke ceny za distribúciu až 80 (pri elektrine) a 85 (pri plyne) percent nákladov, boli ticho tiež. Dohodli sa?

Legislatíva len ako zásterka

Celá zákonná úprava o zraniteľných spotrebiteľoch, ktorú pripravoval regulačný úrad, je tomto kontexte len hlúpa fraška. A trhanie faktúr premiérom Ficom je len jedným z nepodarených hereckých výkonov, ktoré robí pod vedením svojho mediálneho tímu a potom ich publikuje na facebooku.

Ako dnes funguje štátom regulovaný trh s energiou? Spotrebiteľ si dnes vie vybrať napríklad najlepšieho mobilného operátora ale, keď chce ušetriť na elektrine alebo plyne, je v koncoch. Aj keď je na trhu dosť dodávateľov energií, dobrú cenu spotrebiteľ nezíska.

Náš čitateľ v lete prerábal elektrinu v dome, v septembri menil tarifu. Všetko si starostlivo prepočítal. Nikde ani náznak, že sa má niečo meniť, že za trojfázové pripojenie si riadne priplatí. Keby bol tušil, čo sa chystá, prispôsobil by tomu svoje rozvody a aj výber elektrospotrebičov. SSE-D mu už potvrdila, že ak sa mu nepáči, môže požiadať o zmenu. Ale až po roku, teda v septembri. A nanovo si musí zaplatiť úpravy, revíziu, výmenu ističa a elektromeru. Super kšeft. Ale len pre firmy v energetike. A možno aj pre odchádzajúceho šéfa regulačného úradu.

Biznis aj v úrade?

Hoci teraz môže vyzerať Jozef Holjenčík ako nesvojprávna bábka v rukách premiéra, pravda môže byť celkom iná. Opozičná SaS zverejnila, že za cenami energií môže byť skrytý aj jeho biznis. Na auditoch v distribučkách za 1,8 milióna eur, ktoré platil štát, zarábal ako znalec Štefan Varga, dnes jediný vlastník spoločnosti JHS.

Inak, je to bývalá Holjenčíkova spoločnosť, ktorú založil v roku 1998 a z ktorej oficiálne vycúval v apríli v roku 2007, teda predtým ako sa stal členom Regulačnej rady. A práve bývalá firma šéfa regulačného úradu mala radiť distribučným spoločnostiam, aby si preceňovali majetok tak, aby do odpisov pri výpočte nákladov nevstupovala nízka účtovná odpisová cena, ale vyššia.

Na svete je aj nahrávka, ktorú zverejnil Denník N, ako J. Holjenčík tvrdí, že nárastu cien vody sa nebráni a radí vodárenským podnikom, ako majú správne odpisovať už raz odpísaný majetok. To isté asi poradil aj energetickým firmám. Obchod je obchod. A aj štátni úradníci ho vedia robiť.