Odklad daní je populárny. Sprevádzajú ho však zbytočné chyby

Napriek tomu, že marec sa vo všeobecnosti spája s daňovými povinnosťami, počet odložených daňových priznaní ukazuje, že Slováci riešia tieto povinnosti radšej v lete. Každoročné zvyšovanie počtu oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania potvrdila za Slovenskú komoru daňových poradcov aj Mária Sameková.

„Kým napríklad v roku 2011 pri podaní daňových priznaní za minulý rok podalo oznámenie o predĺžení lehoty len necelých 75-tisíc daňovníkov, o rok neskôr to bolo už vyše 95-tisíc daňovníkov,“ približuje začiatky tohto trendu daňová poradkyňa. Na porovnanie, v roku 2018 už o odklad daňového priznania žiadalo viac ako 200-tisíc daňovníkov a v roku 2023 počet oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania dokonca presiahol 290-tisíc.

V súčasnosti môžu Slováci túto možnosť využiť do 2. apríla 2024, preto finálny počet oznámení bude známy až po uplynutí tohto termínu. „Je však predpoklad, že aj tento rok počet oznámení oproti predchádzajúcemu roku vzrastie,“ myslí si M. Sameková.

Motívov na odklad je viacero

Dôvodov, ktoré daňovníkov motivujú, pritom môže byť viac. Mnohí z nich využívajú túto legálnu možnosť odkladu daňového priznania preto, že sa im posúva aj splatnosť samotnej dane. Iní si takto vedia odložiť aj povinné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne v prípade, ak predchádzajúci rok takúto povinnosť nemali.

Rovnako sa správajú daňovníci, ktorí si chcú posunúť termín na začatie platenia vyšších sociálnych odvodov v prípade, ak sa im minulý rok zvýšil základ dane. Práve od neho sa odvíja vymeriavací základ, ktorý následne určuje výšku odvodov do Sociálnej poisťovne. „V mnohých prípadoch je to však aj preto, že daňovník nemá všetky potrebné podklady na vyplnenie priznania, chýbajú mu nejaké potvrdenia alebo termín, ktorý je určený, skrátka, nestíha,“ približuje situáciu daňová poradkyňa.

Špecifickým prípadom sú daňovníci, ktorí majú príjmy zdaňované v zahraničí. Tí o odklad žiadajú najmä preto, že ešte nemajú podané daňové priznanie v inom štáte alebo nemajú potvrdenie od zahraničnej finančnej správy o zaplatenej dane. V takom prípade totiž nevedia v riadnom termíne podať na Slovensku priznanie z celosvetových príjmov, respektíve si nevedia uplatniť vylúčenie dvojitého zdanenia podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia napríklad formou vyňatia príjmov zo zahraničia, respektíve započítaním dane zaplatenej v zahraničí.

Zbytočné chyby