Podľa Občianskeho zákonníka poznáme dva právne dôvody, resp. tituly pre nadobudnutie dedičstva: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, prípadne kombináciu oboch týchto spôsobov. Ak budeme predpokladať, že poručiteľ, po ktorom budete dediť, nezanechá žiadny závet, dôjde k dedeniu zo zákona, pričom v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa) a ak nededia ani tieto deti, teda vnúčatá poručiteľa, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Vzhľadom k tomu, čo uvádzate, a teda že vaša matka sa s vašim otcom rozviedla, zo zákona budú v prípade úmrtia matky dediť len deti rovným dielom, prípadne ich deti podľa vyššie uvedeného kľúča.
Ako ďalej uvádzate, vaši rodičia sú rozvedení už 20 rokov, pričom si majetok nevyporiadali. Tu preto prichádza do úvahy fikcia uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak do troch rokov od zániku bezpodieloveho spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielove spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich vec z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. S ohľadom na uvedené by sa bezpodielove spoluvlastníctvo v rámci dedičského konania už nevyporiadavalo.
Pokiaľ ide o byt, o ktorom uvádzate, že je „písaný“ na otca, tak z vami uvedených skutočností sa možno domnievať, že v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník uvedený váš otec. Ak takýto byt nebol súčasťou bezpodieloveho spoluvlastníctva a otec bol jeho výlučným vlastníkom aj počas manželstva, tak v prípade smrti matky by nebol tento byt predmetom dedičského konania.
Ak však byt bol v čase pred rozvodom v bezpodielovom spoluvlastníctve, s poukazom na vyššie uvedenú fikciu by sa stala matka podielovým spoluvlastníkom bytu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Tu si dovolím upozorniť na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
V rámci katastrálneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte a zápise práv k nehnuteľnostiam by sa matka mohla dožadovať zápisu uvedeného spoluvlastníckeho podielu k bytu do katastra nehnuteľností, čo by však musela hodnoverne preukázať.
V prípade, ak by bol predsa len otec výlučný vlastník bytu a rozhodol by sa počas svojho života tento byt predať alebo darovať, nie je možné mu v tom zabrániť, nakoľko ako výlučný vlastník môže disponovať so svojim majetkom podľa svojej vôle. Ak by teda došlo počas života otca, ako výlučného vlastníka, k prevodu vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, nebol by takýto byt predmetom dedičského konania ani v prípade úmrtia otca.
Zároveň však uvádzate, že sa obávate toho, že váš otec peniaze prepije a prehrá na automatoch. Ak váš otec nadmerne užíva alkoholické nápoje, prichádza do úvahy návrh na konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podaný na príslušný súd, v ktorom by ste sa mohli domáhať zabrániť uzatvárať scudzovacie zmluvy k nehnuteľnostiam zo strany vášho otca.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
