Podmienky vymáhania peňazí, aj to, kto za ich zaplatenie ručí, rieši návrh zmien v Obchodnom zákonníku, ktorého súčasťou je aj „jednoeurová eseročka.“ V skutočnosti sa nové pravidlá dotknú všetkých eseročiek, je jedno, či budú mať základne imanie jedno euro alebo viac ako 25-tisíc eur. Všetky spoločnosti s ručením obmedzeným, existujúce aj nové, budú od 1. januára 2015 limitované pri vyplácaní peňazí spoločníkom a iným spriazneným osobám.

Návrh hovorí o „zákaze vrátenia vkladu.“ A vkladom sa nemyslí len balík peňazí, ktorý do firmy vrazíte pri jej založení, ale tiež akékoľvek transakcie počas existencie firmy, ktoré sú pre firmu nevýhodné.

„Ide o veľmi širokú škálu zmlúv, napríklad akékoľvek dodávky tovarov a služieb v rámci koncernu alebo aj o situáciu, keď majiteľ eseročky zamestná svojho mladého syna – absolventa a platí mu vysokú mzdu akoby bol skúseným manažérom,“ vraví partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.

Za vrátenie vytiahnutých peňazí ručí konateľ

Návrh zákona hovorí, že keď spriaznená osoba (konatelia, spoločníci, prepojené spoločnosti, rodinní príslušníci a podobne) získa od eseročky plnenie „za menej výhodných podmienok, ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku,“ musí táto osoba eseročke vrátiť rozdiel medzi obvyklou cenou a tou, ktorú firme za plnenie zaplatila.

Advokát R. Pala v blogposte na Lexforum.sk upozornil, že návrh zákona nedostatočne vysvetľuje, čo sú to obvyklé podmienky v bežnom obchodnom styku. „Chýba akékoľvek prepojenie na to, či daná transakcia eseročke skutočne spôsobila ujmu, alebo plnenie bolo neprimerané,“ napísal na blogu advokát.

„V podnikaní sa totiž bežne stáva, že robíte aj obchody, ktoré môžu byť samy osebe relatívne nevýhodné, ale sú súčasťou viacerých transakcií alebo nimi sledujete určitý zámer a v celkovom meradle ste firme nespôsobili žiadnu škodu, hoci nešlo o obvyklú transakciu,“ dovysvetlil pre TREND.sk R. Pala. Pokiaľ sa návrh v parlamente neupraví, bude podľa neho závisieť od súdov, ako budú „obvyklosť“ transakcií chápať.

Sudcovia budú spätne posudzovať obchodné rozhodnutia podnikateľov, návrh im na to nedáva návody a ani ich pri posudzovaní „obvyklosti“ nelimituje. „Naproti tomu v zahraničí je posudzovanie podnikateľských rozhodnutí obvykle obmedzené, pretože sudca nemá reálnu skúsenosť s konkrétnym typom podnikania a v čase posudzovania transakcie má k dispozícii inú množinu informácií, ako existovala v čase rozhodnutia,“ kritizuje zoširoka ladený návrh advokát R. Pala. V praxi sa preto dá očakávať, že pri sporoch o „obvyklosť“ zložitej transakcie si bude súd najímať znalca.

Na neplatičov môžu zatlačiť obchodní partneri

Za vrátenie peňazí firme nebude ručiť len ten, kto bol v čase takejto „nevýhodnej“ transakcie so spriaznenou osobou konateľom firmy, ale aj každý, kto sa konateľom stal neskôr a od spriaznených osôb nevymáhal „stratu“ z „nevýhodných“ obchodov. V jednoosobovej eseročke teda konateľ ručí za vrátenia peňazí sám sebe.

Vo väčších firmách to zas môže fungovať tak, že po nástupe nového manažmentu sa urobí audit transakcií podpísaných predchádzajúcim vedením a zistené rozdiely sa budú od neho vymáhať. R. Pala v blogposte upozornil, že zákon vôbec nerieši, kto má peniaze firme vrátiť. Najskôr by to mal robiť tá spriaznená osoba, ktorá sa na úkor firmy „obohatila“.

Pri jednoosobových eseročkách sa ponúka myšlienka, že takéto transakcie nebudú riskantné, veď predsa človek nebude sám od seba vymáhať peniaze. Má to háčik. Peniaze nemusí vymáhať od konateľov len firma samotná, ale aj jej obchodní partneri, ktorým nezaplatila.

„Nárok spoločnosti môže (...) uplatniť aj veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti,“ píše sa v návrhu zákona. Teda veriteľ sa najprv musí obrátiť na exekútora a keď mu ten povie, že vo firme nie sú žiadne peniaze, no jej konateľ či majiteľ si od firmy prenajímal auto za lacný peniaz, môže vymáhať nezaplatenú faktúru priamo od konateľov firmy. Keď je firma v konkurze, môže vymáhať peniaze od konateľov konkurzný správca.

Prísnejšie pravidlá len pre eseročky

Nové pravidlá, pokiaľ ich Smer-SD v parlamente schváli, budú platiť len pre eseročky. Ministerstvo v dôvodovej správe nevysvetľuje, prečo sú od novinky oslobodené iné typy spoločností. Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová reaguje, že zákaz vrátenia vkladu je v Obchodnom zákonníku už dnes a platí napríklad aj na akciové spoločnosti.

To je síce pravda, no ministerstvo teraz navrhuje tieto pravidlá sprísniť len pre eseročky. „Pretože ide o najvyužívanejšiu formu obchodných spoločností, ktoré sú najčastejšie objektom ‚tunelovania‘ svojimi vlastníkmi alebo inými spriaznenými osobami,“ reagovala A. Donevová na otázku, prečo sa sprísnenie dotkne len eseročiek.

Advokát R. Pala si myslí, že prísne pravidlá pre transakcie so spoločníkmi a inými spriaznenými osobami naozaj môžu byť dobrým nástrojom, ako ochrániť veriteľov pred vyprázdňovaním firiem, no aby sa tak stalo, museli by platiť pravidlá aj na ostatné kapitálové obchodné spoločnosti. „Bez toho, aby neplatili aj pre akciovky, komanditné spoločnosti a družstvá, pôjde len o neodôvodnenú diskrimináciu eseročiek,“ vraví R. Pala.

Spoločnosti s ručením obmedzeným sa môžu stať neatraktívne nielen pre podvodníkov, ale aj pre serióznych podnikateľov. Ale kým podvodníci budú môcť pokračovať vo vyťahovaní peňazí z firiem a znevýhodňovaní veriteľov zmenou na akciovú spoločnosť, pre serióznych podnikateľov bude problém dať dokopy balík peňazí na právny a účtovný servis, aby sa zmenili na akciovku alebo družstvo.

„Áno, najhoršie prípady vyťahovania majetku zo spoločností na úkor veriteľov sa jednoducho presunú na iné typy spoločností a táto úprava ‚chytí‘ iba malé ryby, ktoré nedokážu na zmenu reagovať,“ súhlasí aj R. Pala.

V skupine, na ktorú zákon zatlačí, sú aj bývalí živnostníci, ktorí sa premenili na jednoosobové eseročky a svoj osobný život financujú z peňazí svojej firmy. Ministerstvo spravodlivosti to za problém nepovažuje. „Už dnes totiž nie je správna a ani zákonná prax, keď spoločník vyberá zo svojej firmy peniaze na jej úkor cez predražený prenájom áut alebo nehnuteľností,“ vraví A. Donevová.

Zákaz sa dá obchádzať, ale lacné to nebude

Nové pravidlá pre transakcie so spriaznenými osobami navrhlo ministerstvo spravodlivosti zatiaľ len pre spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ to strana Smer-SD v parlamente nezmení, únikom pred pravidlami je zvýšenie základného imania eseročky na 25-tisíc eur a zmena na akciovku, založenie akciovky, komanditnej spoločnosti alebo prechod na družstvo. Žiadna z možností nie je jednoduchá a ani lacná.

Kto má skutočne 25-tisíc eur, má to pomerne jednoduché: založí si akciovku, za čo zaplatí asi tisíc eur na poplatkoch súdu a notárovi. Pri zvyšovaní základného imania eseročky a jej premeny na akciovku treba rátať zas s tým, že peniaze musia ísť cez bankový účet.

Kto nemá 25-tisíc eur, má dve možnosti. "Na hulváta" účtovať o fiktívnom majetku ako o vlastných zdrojoch, alebo sa prikryť znaleckým posudkom. „Zvýšenie základného imania eseročke je možné napríklad aj z vlastných zdrojov, a to aj takých, ktorých reálna hodnota môže byť otázna. Napríklad zaúčtujem ako vlastný majetok know-how alebo pokiaľ mám znalecký posudok, tak ho vložím ako nepeňažný vklad,“ vraví partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.

Biznis plán ako slohová práca

Nepeňažným vkladom nemusia byť len nehnuteľnosti, ale aj kreatívnejšie „nehmotné“ veci: softvér, biznis plán, internetová doména, značka či patenty. „Takýmto kreatívnym vkladom môže byť aj ‚know-how‘ ocenené znaleckým posudkomm pričom toto know-how nie je nič iné, ako veľmi zoširoka rozpísaný obchodný plán zdôrazňujúci jeho jedinečnosť,“ vraví R. Pala.

„Obchodný plán ako plán sám o sebe nemá veľkú hodnotu, iné to je, ak do podniku vkladám zaujímavý nápad, rozbehnuté podnikanie alebo iné know-how, ktoré má reálny potenciál generovať výnosy pri určitých nákladoch,“ upozorňuje na podmienky Milan Veščičík zo znaleckej spoločnosti Gradient 5.

Aj Ján Piško zo znaleckej organizácie Znalekon upozorňuje, že biznis plán sa dá oceniť len vtedy, keď je originálny. Pri značke zas M. Veščičík upozorňuje, že by malo ísť o značku, ktorá dokáže jej vlastníkovi zabezpečiť vyššie príjmy, ako by dokázal dosiahnuť jeho konkurent bez takejto značky.

Advokát R. Pala vraví, že nepeňažným vkladom do spoločnosti môžu byť aj akékoľvek hnuteľné alebo nehnuteľné vecia, hoci nemusia vôbec súvisieť s podnikaním firmy. „Teda predmetom vkladu môže byť letná chatka na seneckých Slnečných jazerách, ktorá nemá s firmou nič spoločné,“ vraví advokát.

Kto by sa chcel do firmy vkladať know-how, aplikácie, internetové domény či značku, musí sa pripraviť na ďalšie náklady. Znalecký posudok totiž môže podľa M. Veščičíka stáť rádovo niekoľko tisíc eur. J. Piško zároveň upozorňuje, že oceňovanie pre nové spoločnosti je ťažké, keďže firma nemá žiadnu históriu. Robia sa preto porovnávania s inými podobnými podnikmi, no aj napriek tomu budú podľa znalca odhadované hodnoty podstatne nižšie ako pri zabehnutej spoločnosti.

Lacnejšie ako akciovka je družstvo

Keď sa porovnávajú transakčné náklady, lacnejšie ako akciovka vyjde družstvo. Minimálne základne imanie je len 1 250 eur, nevýhodou je zas nutnosť mať aspoň päť členov (fyzických osôb) a zaplatiť poplatok za notárske overenie ustanovujúcej schôdze družstva (166 eur).

Minimálny počet členov sa dá obísť tak, že členmi družstva sú právnické osoby, vtedy Obchodný zákonník vyžaduje len dvoch členov. Nemusí ísť rovno eseročky, postačia aj dve občianske združenia (založenie jedného stojí 66 eur, treba na to aspoň troch ľudí a pri viacerých združeniach sa ľudia môžu opakovať). Samotné družstvo potom môže fungovať ako „jednoosobová“ firma, predstavenstvo totiž môže mať aj jediného člena.