Neočkovaní môžu do nemocníc či ambulancií bez testu. Ak ich pošlú domov, zaplatia im mzdu

Zhruba  30 až 60 eur na PCR test platný 72 hodín dajú tí, ktorí sú neočkovaní a chceli by ísť do práce v nejakom zdravotníckom zariadení.

Ak tam chodia každý deň, museli by testy absolvovať opakovane, čo by poriadne pocítila ich peňaženka, doslova v pár stovkách eur týždenne.

Rezort zdravotníctva (MZ SR) vydal 7. septembra takéto usmernenie (č. Z078867-2021) k testovaniu pacientov a zamestnancov v nemocniciach, poliklinikách, zdravotných strediskách či v ambulanciách. Začiatkom augusta bolo zaočkovaných proti covidu-19 zhruba 70 percent zdravotníkov, teda uvedená situácia sa týka zhruba 30 percent. 

Z hľadiska ochrany osobných údajov (GDPR) nie je aktuálne ani možné zistiť presný počet zamestnancov rezortu, ktorí už sú zaočkovaní, uviedol začiatkom septembra rezort pre TREND.  

Jedna vec je usmernenie či opatrenie, ktoré nie sú právne záväzné, iné hovorí zákon. A ten má súčasnej situácii, ktorá mätie zamestnancov i zamestnávateľov, jednoznačne prednosť.  

Len odporúčanie zdravotníkom, nič viac

Podľa septembrového usmernenia MZ SR sa napríklad neočkovaní zamestnanci alebo zamestnanci zaočkovaní len 1. dávkou očkovacej látky proti covidu-19, testujú antigénovými (platnými 48 hodín), PCR či rýchlymi PCR testami každých 72 hodín.

Vec má však háčik – žiadne usmernenie nie je právne záväzné. Žiadny zamestnávateľ nemá právo toto žiadať od zamestnancov len preto, lebo rezort zdravotníctva sa tak rozhodol.

Zákonník práce ako zákonný predpis im to neumožňuje. Nemôžu zisťovať ani len to, či sú zaočkovaní alebo nie, zamestnanci im túto informáciu nemusia poskytnúť.

Rezort zdravotníctva reagoval na otázky TRENDU k tejto téme. „Uvedené usmernenie má odporúčací charakter a týka sa iba zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach. Nie sme ako rezort oprávnení vydávať usmernenia pre zamestnancov v iných sférach pôsobenia,“ objasnila Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu zdravotníctva.

To reálne znamená, že ak by podobné usmernenie či opatrenie vydal hoci akýkoľvek iný rezort, napríklad rezort školstva, obrany či rezortu vnútra, nebolo by tiež právne záväzné, len s odporúčacím charakterom. Legislatíva to stanovuje jasne.

Usmernenie nie je všeobecne záväzné

Usmernenie rezortu zdravotníctva nie je všeobecne záväzným predpisom, na základe ktorého môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca plnenie povinností, hovorí pre TREND Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP).

„Môže mu ukladať iba také pokyny a vyžadovať plnenie iba takých povinností, ktoré nie sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi alebo s dobrými mravmi,“ tvrdí hovorca.

Pokiaľ aj firma všeobecne vyžaduje splnenie pokynu vydaného nad rámec uvedených oprávnení, nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak to zamestnanec odmietne splniť.

„Rovnako nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak tento odmietne splniť pokyn, ktorý bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie zamestnanca či iných osôb. Výkon práv a povinností zamestnávateľa nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a na škodu zamestnanca,“ konštatuje L. Kerekeš.

Usmernenie ministerstva zdravotníctva je interný riadiaci akt, ktorý sa môže týkať nanajvýš ministerstva samotného a podriadených orgánov, prezrádza pre TREND Branislav Fridrich z advokátskej kancelárie Fridrich Lawyers.

„Uvedené usmernenie, ktoré stanovuje povinnosti zamestnancom poskytovateľom zdravotníckych služieb preukazovať sa dokladom o očkovaní alebo negatívnym testom, je nelegálne a protiústavné. Chýba mu zákonný základ na jeho vydanie a navyše sa takto obmedzujú základné práva a slobody zamestnancov," tvrdí B. Fridrich.  

Priraďovať prácu podľa zmluvy

Pravidlá preventívneho očkovania zamestnancov vystavených riziku infekcie upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Podľa hovorcu NIP platí, že ak firma zamestnáva zamestnancov, ktorí môžu byť tzv. exponovaní biologickým faktorom, má povinnosť zabezpečiť takéto technické, organizačné či iné opatrenia, aby znížila toto riziko na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

Národný inšpektorát práce tiež zastáva názor, že dobrovoľné splnenie pokynu zamestnávateľa, ak bol vydaný nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov, nemôže byť zamestnancovi na škodu.

„Náklady na takéto plnenie musí znášať zamestnávateľ,“ uvádza L. Kerekeš. To v praxi podľa TRENDU znamená, že ak firma či zdravotnícke zariadenie vyžaduje v súčasnej situácii antigénový či PCR test, mali by takéto náklady znášať samé, z pozície zamestnávateľa.

„Zároveň uvádzame, že povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak ju nepridelí tomu pracovníkovi, ktorý odmietol pokyn zamestnávateľa vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Za ňu patrí zamestnancovi náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku,“ dodáva hovorca NIP.

Mzda sa musí vyplácať vždy

Ako pridáva svoj názor advokát Ivan Syrový, k 24. septembru neexistuje právna norma, ktorá by umožňovala firmám požadovať od zamestnancov preukazovať sa negatívnym výsledkom PCR testu alebo potvrdením o očkovaní. 

„Zamestnávateľ nemá oprávnenie požadovať, že nevpustí zamestnanca na pracovisko. Ide o prekážku na strane zamestnávateľa a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v plnej výške,“ objasňuje pre TREND.

Nakoľko zamestnanec nie je povinný sa nechať testovať, je opäť len na jeho rozhodnutí, či sa mu podrobí alebo nie. „Je možné, že sa so zamestnávateľom dohodne, že sa testovať nechá a na náklady zamestnávateľa. Ak sa ale sám zamestnanec nechá aktívne testovať bez dohody so zamestnávateľom o preplatení nákladov, v takom prípade bude znášať náklady výlučne zamestnanec,“ spresňuje I. Syrový.

Súdne spory nie sú vylúčené

Ak zamestnávateľ nevpustí na pracovisko bez testu či bez očkovania, porušuje jednak zákon č. 355/2007 (zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia), ale aj Ústavu, Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, podotýka B. Fridrich. „Tiež poruší zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce a vystavuje sa postihu zo strany inšpektorátu práce."  

Slovenský Zákonník práce pochádza ešte z roku 2001 a pri jeho prijatí sa nepočítalo s tým, že by niekedy v budúcnosti štát presadzoval očkovanie až v takej intenzite, ako je tomu teraz, hovorí pre TREND advokát Juraj Bizoň z kancelárie Bizoň & Partners.

„Ani pri ochoreniach, ako je záškrt, tetanus, mums, osýpky, čierny kašeľ a ďalšie, štát nikdy nevyžadoval, aby sa zamestnanci preukazovali na pracovisku očkovaním alebo negatívnym testom,“ dodáva J. Bizoň.

Ani nedávne novely Zákonníka práce na tieto aspekty nereflektovali. Je to preto z právneho hľadiska stále pomerne sivá zóna,  aj názory medzi právnikmi sú na to rôzne, konštatuje advokát.

„Ale štátu to očividne vyhovuje, pretože si myslí, že si potom môže presadzovať v podstate čo chce. Keď sa zamestnanec rozhodne kvôli tomu so zamestnávateľom súdiť, môže byť nakoniec aj úspešný, ťažko to predpovedať. Musí sa ale pripraviť na to, že súdny spor bude trvať niekoľko rokov, a zvážiť, či niekoľkoročnú právnu neistotu zvládne,“ objasňuje J. Bizoň.

Zamestnávateľ je v zmysle Zákonníka práce (§ 47 ods. 1 písm. a) povinný vytvárať pre zamestnancov vhodné pracovné podmienky, pridáva názor advokát Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie Havel & Partners. 

„Sme preto toho názoru, že ak  tento vyžaduje od zamestnancov za určitých okolností podstúpenie AG, RT – PCR či rýchleho PCR testu, ako podmienky pre ďalší výkon práce, je jeho povinnosťou umožniť zamestnancom bezplatné vykonanie požadovaného testu,“ dodáva Š. Štarha. Zamestnávateľ môže podľa neho takéto testovanie zamestnancov vykonávať aj sám, a to napríklad pred vstupom zamestnanca na pracovisko za účelom výkonu práce. 

„Takéto zásadné povinnosti by sa mali riešiť komplexnou novelizáciou príslušných právnych predpisov a nie vo svojej podstate podzákonnými usmerneniami Ministerstva zdravotníctva,“ uzatvára Š. Štarha. 

Sľuby o bezplatnom testovaní ostali v lufte

Ešte 24. júla podporila koalíciu novelu zákona ohľadom využívania covid preukazov, tzv. zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ako uviedla koalícia vrátane premiéra Eduarda Hegera, ministra práce Milana Krajniaka a ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, nezaočkovaní v prípade zhoršenia epidemiologickej situácie nemali platiť za testy pri chodení do práce, školy či do obchodov.

M. Krajniak vysvetlil, že ak sa zhorší pandemická situácia a zavedú sa prísnejšie opatrenia, neočkovaní tak nebudú musieť platiť v uvedených situáciách. Priblížil, že by mali mať k dispozícii takzvané nosové testy, teda samotesty. Dokonca padali aj sľuby pre verejnosť o tom, že niekoľko antigénových či PCR testov by mohol preplácať štát, ako je to v susednom Česku, kde majú krátko pred parlamentnými voľbami.

Antigénové testy im preplácajú zdravotné poisťovne štyrikrát do mesiaca a PCR test dvakrát do mesiaca. Rozdielov je však viac. U českých susedov je antigénový test platný 72 hodín, teda tri dni (u nás 48 hodín), PCR test dokonca 7 dní (na Slovensku 72 hodín), uvádza český úrad vlády na portáli vlada.cz. Sedem dní platil antigénový test aj pri testovaní počas I. a II. vlny pandémie, slovenský rezort zdravotníctva však tentokrát podmienky sprísnil.

Pravda je taká, že testovanie už nie je v našej krajine od 9. augusta zadarmo, pokiaľ na to nie sú zdravotne indikované dôvody. Napríklad pred nevyhnutným operačným zákrokom alebo po výzve Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR). Na základe pokynu rezortu zdravotníctva v 68 nemocniciach začali vyberať jednotný poplatok za antigénové testovanie v sume 5 eur. Kto chce ísť na takýto test do súkromného zariadenia, zaplatí v priemere od 15 eur vyššie, pri PCR teste priemerne od 30 do 60 eur.

Ešte v polovici augusta pre médiá minister V. Lengvarský (nominant OĽaNO) avizoval, že má už pripravený materiál k povinnému očkovaniu. „Môžeme sa baviť o tom, či áno alebo nie povinné očkovanie a pre ktorú skupinu. Verím však, že téma bude mať ešte vývoj, nie je to ešte akútne,“ dodal vtedy minister. Zopakoval, že povinné očkovanie by sa mohlo týkať zdravotníckych pracovníkov, pracovníkov kritickej infraštruktúry, zamestnancov domovov sociálnych služieb i učiteľov.