Nákaza z amerického trhu nehnuteľností sa vracia do Európy. Výber správ TRENDU

Výber správ TRENDU zo stredy 7. februára 2024

Malé banky, veľké problémy

Minulý týždeň sa bankové problémy vrátili do pozornosti investorov aj médií. Hodnota amerických komerčných nehnuteľností ďalej klesá, čo vytvára tlak na banky, ktoré investorom požičali. V hre sú straty sektora v objeme jedného bilióna dolárov. Nedôvera zasiahla najmä americkú New York Community Bancorp a japonskú Aozoru, ktoré ohlásili vyššie rezervy, väčšie opravné položky a nižšie zisky.

Minulý týždeň sa ich problém neskončil. Aozora od začiatku roka stráca 29 percent a New York Community Bancorp (NYCB) až 64 percent. Straty NYCB vzrástli počas tohto týždňa po tom, ako ratingová agentúra Moody’s Investors Service znížila rating spoločnosti na junk. Zároveň sa prevalili informácie, že banka rokuje s regulátorom a chce rozpredať časť svojich aktív.

Hlavnou otázkou minulého týždňa bolo, či NYCB a Aozora sú izolované prípady, alebo sú symptómom väčších systémových problémov. Týždeň po ich prepade sa do ťažkostí začali dostávať aj európske inštitúcie, čo potvrdzuje, že problémy na finančnom trhu nebývajú lokálne. Najväčším následkom bankovej krízy z marca bol kolaps systémovo dôležitej švajčiarskej Credit Suisse.

Hoci sa európskym bankám vo výsledkovej sezóne zatiaľ darí, najmä tým talianskym, nie všetky pôsobia na momentálne bezpečnejšom retailovom trhu. Niektoré, najmä nemecké inštitúcie, majú silný presah do rizikovejších medzinárodných investícií, ako je americký trh komerčných nehnuteľností. Nedávno to bola Deutsche Bank, ktorá oznámila štvornásobné navýšenie rezerv na zlé úvery z investícií do amerického trhu komerčných nehnuteľností oproti minulému roku.

V stredu sa k nej pridala menšia nemecká inštitúcia Deutsche Pfandbriefbank (PBB), ktorá sa zameriavala tiež na investície do amerického trhu. Banka si vyčlenila ďalšie rezervy na zlé úvery, keďže podľa nej prebiehajú najväčšie otrasy na realitnom trhu od čias globálnej finančnej krízy z roku 2008. Je pikantné, že predchodcu PBB musela zachraňovať nemecká vláda počas vtedajšej hypotekárnej krízy.

PBB tvrdí, že jej regulatórne kapitálové požiadavky CET1 sú silné, nad úrovňou 14 percent. No také boli aj v prípade Credit Suisse. V rýchlom svete moderných financií sú len byrokratickým cvičením, aby mohli regulátori hovoriť o zdravom bankovom sektore. V skutočnosti sa investori obávajú ďalších strát, ktoré sa môžu rýchlo zrealizovať na dlhopisoch AT1.

Kým akcie PBB padajú v stredu iba o vyše päť percent, od marcovej bankovej krízy sú nižšie už o polovicu. Výpredaj akcií indikuje, že investori vnímajú banku ako rizikovú inštitúciu. Vo väčšom ohrození ako akcionári sú však vlastníci konvertibilných dlhopisov, AT1.

V prípade, že banka skrachuje, dlhopisy AT1 sa pretransformujú do akcií. Z vlastníkov výnosných dlhopisov sa stanú vlastníci bezcenných akcií. Podobne, ako sa to stalo v prípade Credit Suisse. Nikto nechce čeliť takémuto osudu a tak dlhopisy radšej predáva nehľadiac na vysoké straty.

V stredu sa konvertibilné dlhopisy PBB obchodovali so stratou 60 percent. Výpredaj spustil komentár Morgan Stanley, ktorý klientom odporučil predávať dlhopisy banky. O čosi lepšie na tom boli konvertibilné dlhopisy podobne zameraných nemeckých bánk, ako napríklad LBBW alebo Aareal.

Situáciu pozorne sleduje domáca centrálna banka Bundesbank, ktorá povedala, že „objem úverov poskytnutých nemeckým bankovým systémom americkému trhu komerčných nehnuteľností je pomerne malý, ale relatívne koncentrovaný v jednotlivých bankách“.

Banky sú otvorenou vzájomne poprepletanou sieťou vzťahov. Problémy na trhu nehnuteľností sa môžu síce týkať iba menších lokálnych bánk, tie však financujú väčšie banky či iné finančné inštitúcie. Nikto, vrátane regulátora, nevie, aké sú medzi nimi väzby a riziká. Aj preto v stredu klesajú akcie Deutsche Bank či Commerzbank o viac ako päť percent.

Týmto výpredajom sa problémy pravdepodobne neskončia. Analytici z Green Street uviedli, že tento rok bude možno potrebné ďalšie odpisy až  vo výške 15 percent z hodnoty amerického trhu komerčných nehnuteľností. „Ocenenie ostáva príliš vysoké,“ napísali.

Nemecké ceny nehnuteľností nedosiahli dno

Kým na Slovensku sa hovorí o možnej stabilizácii cien nehnuteľností, situácia v Nemecku ostáva pesimistická, potvrdil jeden z veľkých domácich prenajímateľov. Podľa Martina Thiela, co-CEO spoločnosti TAG Immobilen, hrozí prepad cien domov o ďalších 20 percent.

„Musíte byť pripravený na situáciu, že to nie je tých 20 percent, ale 25 alebo 30 percent. Vaša súvaha to musí vydržať. Ten vankúš jednoducho potrebujete," povedal M. Thiel v rozhovore pre Reuters. Nemecký trh s nehnuteľnosťami v hodnote 670 miliárd eur je kritickým pilierom ekonomiky, ktorý podľa priemyselného združenia ZIA prispieva k jednému z desiatich pracovných miest, takmer pätine produkcie, a zatieňuje slávny automobilový sektor, dodáva spravodajská agentúra.

Obavy o ďalší pokles cien naznačujú, že vyhliadky nemeckej ekonomiky sa môžu ďalej zhoršiť, pokiaľ sa situácia na trhu nehnuteľností nestabilizuje. Od roku 2022 TAG odpísala z hodnoty 85-tisíc vlastnených domov zatiaľ 13 percent a očakáva, že ich hodnota poklesne do júna o 20 percent.

Omnoho optimistickejší je najväčší vlastník domov, Vonovia, ktorá odpísala z hodnoty 10 percent a pritom zaznamenala stratu štyri miliardy eur. „Neviem zaručiť, že v nasledujúcom polroku sa nedočkáme o niečo nižšieho zhodnotenia,“ povedal CEO Vonovie Rolf Buch, ktorého firma vlastní zhruba 550-tisíc bytov. „Zdá sa však, že trh siaha na dno,“ dodal pre Reuters.

Vyhliadky na rok 2024 však zostávajú pochmúrne, keď ekonomický inštitút DIW predpovedá, že stavebné výdavky tento rok klesnú po prvý raz od finančnej krízy a potom sa stabilizujú v roku 2025.

Vietor prestal fúkať

Nie je to iba sektor nehnuteľností, ktorého výhľad ostáva neistý. Podobne zlá situácia dlhodobo pretrváva paradoxne aj na trhu budúcnosti – zelenej energii. Traja najväčší výrobcovia veterných turbín, európske firmy Siemens Energy, Ørsted a Vestas sa topia v problémoch.

V stredu Siemens Energy ohlásil očakávanú stratu v tomto roku na úrovni dvoch miliárd eur. Dánsky Ørsted sa po rokoch prudkej expanzie chce stiahnuť z Nórska, Španielska a Portugalska a prepustí 800 zamestnancov. Ørsted sa má stať „útlejšia a efektívnejšia spoločnosť“. Firma ešte v novembri ohlásila, že sa sťahuje z veľkých projektov na východnom pobreží USA.

Najlepšie vyšiel dánsky Vespas, ktorý len oznámil, že za minulý rok nevyplatí žiadne dividendy. Podobne ako on, mnohé európske firmy to prehnali s očakávaním rýchleho rastu dopytu po zelených riešeniach. Miesto toho sa objavila lacná čínska konkurencia, ktorá ich pozíciu v časoch prudkého nárastu nákladov značne skomplikovala.

Ropa tečie stále

Kým sa zeleným firmám nedarí, ropné giganty ohlasujú veľký návrat. A investorov chcú pritiahnuť za pomoci veľkých dividend. Podľa výpočtov spoločnosti Reuters najväčších päť západných ropných gigantov – BP, Chevron, Exxon Mobil, Shell a TotalEnergies – vrátili investorom v minulom roku 111 miliárd dolárov vo forme dividend a spätných odkupov akcií.

Podobnú čiastku vyplatili aj v roku 2022, keď cena ropy prudko vzrástla po útoku Ruska na Ukrajinu. V roku 2022 však dosiahli zisk 196 miliárd dolárov, v minulom roku iba 123 miliárd. Napriek tomu vrátili investorom takmer rovnakú sumu.

Za poslednú dekádu podiel energetického sektora v indexe S&P 500 skolaboval zo 14 percent na štyri percentá. Nezáujem investorov by mala zmeniť nová stratégia ropných gigantov založená na predvídateľnosti výplat ziskov v časoch, keď je neisté investovať väčšie prostriedky do rozvoja novej infraštruktúry. Preto investujú iba nutné minimum, čo bude mať svoje následky.  

Ideálny čas na IPO

Napriek obavám o trh nehnuteľností, investičných bánk a zelenej energie situácia na akciovom trhu ostáva euforická. Akcie rozvinutých trhov dosahujú nové historické rekordy. To je ideálny čas na vstup na burzu. V stredu túto príležitosť využilo Grécko, keď domáca vláda predala 30 percent akcií aténskeho letiska.

Cena Aténskeho medzinárodného letiska počas prvého obchodného dňa poskočila o 15 percent od ceny IPO. Štát na predaji zinkasoval 785 miliónov eur a ďalej podporil záujem o stále lacné grécke akcie napriek ich významnému rastu počas posledného roka. Grécke akcie sa v poslednom roku v reálnom vyjadrení stali najvýkonnejším akciovým indexom na svete.

Ideálnym spôsobom ako zaplátať finančnú dieru aj na Slovensku by bola ďalšia privatizácia štátnych podnikov. K tomu však treba sfunkčniť bratislavskú akciovú burzu a najmä primäť vládu k uvažovaniu o podobnom kroku. Pri trajektórii slovenských financií sa vláda veľkej privatizácii v budúcnosti len sotva vyhne. Otázne ale bude, aký veľký záujem investorov sa nazbiera v situácii, keď vláda bude mať problém vôbec s prefinancovaním svojho dlhu.