Byrokratickým nezmyslom roka 2015 sa v ankete organizovanej Združením mladých podnikateľov Slovenska o anticenu pre legislatívne opatrenie komplikujúce zbytočne život podnikateľom na Slovensku stalo opatrenie, podľa ktorého musia ubytovacie zariadenia hlásiť cudzineckej polícii pobyt cudzinca.

Pri ubytúvaní cudzincov sú ubytovatelia povinní podľa zákona o pobyte cudzincov overiť totožnosť ubytovaného a do knihy ubytovaných uviesť aj jeho štátnu príslušnosť, vrátane dátumu narodenia, čísla cestovného dokladu, adresy trvalého pobytu a doby ubytovania. Okrem toho musia vyplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu cudzinca a do piatich dní od začiatku ubytovania ho doručiť cudzineckej polícii. Nahlasovanie sa týka všetkých cudzincov, občanov EÚ nevynímajúc, a tiež všetkých ubytovacích zariadení. Lehota je pomerne krátka, preto prevádzkovatelia musia túto povinnosť riešiť aj niekoľkokrát mesačne.

Legislatíva už dlhšiu dobu predpokladá možnosť plniť si túto nahlasovaciu povinnosť nielen v papierovej, ale aj v elektronickej forme, no v skutočnosti elektronická služba neexistovala. Od 15. januára už hotely a ubytovacie zariadenia môžu hlásiť krátkodobý pobyt ubytovaných cudzincov elektronicky.

Ministerstvo vnútra oficiálne sprístupnilo dve elektronické služby pre podnikateľov, ktorí vo svojich zariadeniach ubytúvajú cudzincov.

Ako nahlasovať cudzincov

„Všetci ubytovatelia, ktorí sa zaregistrovali v agende hlásenia pobytu, už môžu využívať dve služby: zápis do knihy ubytovaných a výmaz z knihy ubytovaných. Ohlasovaciu povinnosť možno urobiť dvomi spôsobmi – buď manuálnym vyplnením elektronického formulára alebo importom z elektronickej knihy ubytovaných, čo využijú najmä hotely s väčším počtom ubytovaných cudzincov. Výmaz z knihy ubytovaných zapísané osoby možno vymazať z evidencie a to zadaním identifikátora pobytu, ktorý systém ubytovateľovi vygeneruje pri prihlasovaní cudzincov do evidencie,“ informovalo ministerstvo vnútra.

Potvrdenia o splnení prihlasovacej povinnosti ubytovateľovi systém doručí do jeho elektronickej schránky, ktorá sa každému používateľovi elektronických služieb automaticky vytvorí na Ústrednom portáli verejnej správy.

Bez registrácie na papieri nie

Táto elektronická služba nie je pre podnikateľov taká jednoduchá, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Na hlásenie a odhlasovanie ubytovaných cudzincov musí mať podnikateľ aktivovaný elektronický občiansky preukaz s čipom a zaručeným elektronickým podpisom.

Ďalšou podmienkou je registrácia ubytovateľa v agende hlásenia pobytu. Písomné žiadosti o registráciu je treba poštou či osobne doručiť na riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície podľa sídla ubytovateľa.

Žiadosť musí obsahovať názov a adresu sídla ubytovateľa, meno, priezvisko a dátum narodenia osoby či osôb, ktoré ubytovateľ splnomocnil na vykonávanie elektronického hlásenia pobytu cudzincov, vrátane súhlasu pre cudzineckú políciu so spracúvaním ich osobných údajov a podpísané poučenie splnomocnených osôb, v ktorom sa pri spracúvaní osobných údajov ubytovaných cudzincov zaväzujú dodržiavať predpisy o ochrane osobných údajov. A aby toho nebolo ešte dosť, k žiadosti treba priložiť fotokópiu aktuálneho výpisu z obchodného či živnostenského registra, ktorým ubytovateľ preukáže odbornú spôsobilosť pre ubytovacie služby.

„Som veľmi rád, že konečne došlo k tomu, že hlásenie pobytu cudzincov je možné zasielať elektronicky. Ako sa vraví, radšej neskôr, ako nikdy,“ komentoval zavedenie elektronického nahlasovania cudzincov Jaroslav Slušňák, ktorý podniká v ubytovacích službách. Práve on nominoval víťaza v anticene Byrokratický nezmysel roka 2015.

Podľa neho je samotná registrácia byrokraticky zbytočne zložitá a pre ubytovacie zariadenie s dvomi recepčnými, prevádzkarom a majiteľom znamená množstvo úkonov.

„Majiteľ poprosí či nariadi recepčným a prevádzkarovi, aby si vybavili nové občianske preukazy s eID so zaručeným podpisom ? K tomu musí mať aj ich súhlas so spracovaním ich osobných údajov pre cudzineckú políciu, poučenie týchto osôb pre odbornú spôsobilosť a čerešničkou je výpis z obchodného alebo živnostenského registra. Ide o verejné registre, pričom ubytovacie služby nie sú viazanou živnosťou, takže to pokladám za úplne zbytočné,“ popisuje byrokraciu spojenú s registráciou podnikateľov. J. Slušňák si tiež kladie otázku, prečo ministerstvo vnútra nezverejnilo postup, ako toto všetko zaslať elektronicky pomocou eID.

„Ak banka nepotrebuje občianske preukazy s eID so zaručeným podpisom, ani virtuálna pokladnica ho nepotrebuje, prečo ho má mať podnikateľ, ktorý podniká v ubytovacom zariadení,“ pýta sa čitateľ TREND.sk.

J. Slušňák import hlásenia pomocou XML súboru pokladá za dobré riešenie, lepšie by však podľa neho bolo, keby hlásenie vedel informačný systém hotela poslať ako sa vraví, "na jeden klik myšou". To je však pomocou tejto technológie nemožné, pretože tu absentuje nejaké verejné komunikačné rozhranie.

„Najviac ma však mrzí, že zasielaním hlásenia elektronicky sa byrokracia znižuje len veľmi málo. Ministerstvo vnútra totiž tvrdí, že papierové hlásenia pobytu cudzincov sú ubytovacie zariadenia povinné vypĺňať i naďalej, pričom ich musia uschovať po dobu dvoch rokov,“ dodáva J. Slušňák.