Mladí Američania investujú už v tínedžerskom veku. Slováci stále váhajú

Kým v USA 15-ročný Elijah Lunde buduje portfólio za 18-tisíc dolárov, jeho rovesníci na Slovensku sa s investovaním ešte len zoznamujú. Výrazný rozdiel je aj v možnostiach, ktoré majú k dispozícii.

Elijah začal investovať už ako osemročný prostredníctvom platformy Stockpile, kde mu rodina k sviatkom darovala akcie namiesto peňazí. Dnes vlastní podiely v Tesle, Amazone, Mete či Berkshire Hathaway a investovanie vníma ako nástroj na budovanie bohatstva. „Týchto peňazí sa nedotknem. Chcem mať flexibilitu neskôr, keď príde čas na veľké nákupy – auto, dom alebo dokonca dôchodok,“ vysvetľuje.

Na Slovensku však deti pod stromček najčastejšie dostávajú obálky s 50 eurami, ktoré buď minú, alebo im ich rodičia odložia „na neskôr“. Ale kam? Do banky, kde úroky sotva pokryjú infláciu?

Štát sa síce často sťažuje na nízku úroveň finančnej gramotnosti, no spolieha sa na to, že učitelia na základných a stredných školách si nájdu čas a prostriedky na integráciu tejto témy do už aj tak preplnených učebných osnov. Mladí ľudia sa tak v prvom zamestnaní spoliehajú na druhý pilier, o ktorom však mnohí nevedia takmer nič.

Investujú systematicky

V Spojených štátoch si zamestnanci odkladajú päť až pätnásť percent zo mzdy do dôchodkového sporiaceho plánu, pričom zamestnávateľ im často pridáva rovnakú sumu. Väčšina firiem ponúka tzv. matching contribution – príspevok k úsporám zamestnanca, ktorý zvyčajne predstavuje 50 až 100 percent z prvých 3 až 6 percent mzdy vložených do dôchodkového fondu.

Američania si navyše môžu vybrať, kam ich peniaze smerujú – môžu investovať do širokých indexových fondov alebo si vybrať akcie konkrétnych firiem.

„Začínal som trochu panikáriť, či budem mať dosť na dôchodok, pretože na svoje dôchodkové účty nedávam veľké sumy,“ hovorí Clare Colombo, 27-ročný študent z Chicaga, ktorý pracuje pre softvérovú spoločnosť. „Toto bol prvý rok, kedy som začal uprednostňovať vyššie mesačné sumy do akcií. Nechcem pracovať navždy“. Na sporiacom účte má ušetrených približne 26-tisíc dolárov. V čase, keď odíde do dôchodku, sa zameriava na 1 až 1,5 milióna dolárov.

Warren Buffett's advice for young investors! 📚💡 Learn the timeless principles the Oracle of Omaha shares about starting early, staying patient, and focusing on long-term growth. A must-watch for future investing pros! pic.twitter.com/s9KFRGpqtl

— Value Theory (@ValueInvestorAc) February 6, 2025

Slováci majú možnosť odvádzať len štyri percentá zo svojej hrubej mzdy do druhého piliera. Väčšina sporiteľov ho stále vníma ako vzdialený, nezrozumiteľný a nudný. Na rozdiel od Američanov nemajú možnosť flexibilne rozhodovať, kam budú ich peniaze investované – sú odkázaní na ponuku správcovských spoločností a najmä na nepredvídateľné politické zásahy.

V roku 2013 napríklad Robert Fico označil druhý pilier za „nebezpečný“ a automaticky presunul vyše milióna sporiteľov do dlhopisových fondov. Tí, ktorí sa nebránili, prišli o značné výnosy. Kým indexové fondy rástli raketovým tempom, dlhopisové fondy priniesli minimálny zisk. Výsledok? Podľa analytikov priemerný sporiteľ za dekádu prišiel o 10- až 20-tisíc eur na výnosoch.

Prečo to Američania robia inak?

Mladí Američania vyrastali v prostredí technologického boomu, vďaka čomu sa investovanie pre nich stalo bežnou súčasťou života. Platformy ako Robinhood či Webull odstránili bariéry vstupu a umožnili im obchodovať s nulovými poplatkami.

Navyše, investovanie je pre nich sociálnou témou – sledujú investorské kanály na TikToku, X či YouTube, kde sa rozoberajú investičné stratégie a zdieľajú osobné skúsenosti.

Na Slovensku sa investovanie stále spája skôr s podnikateľmi v oblekoch než s bežnými ľuďmi. Mnohí mladí ľudia sa spoliehajú na štát, hoci je čoraz zrejmejšie, že dôchodkový systém je dlhodobo neudržateľný.

Zatiaľ čo Američania chápu, že ak nechcú v 70-ke pracovať za pokladňou, musia sa o svoj dôchodok postarať sami, Slováci sa stále spoliehajú na štátne dôchodky, aj keď im pravidelne naznačuje, že Sociálna poisťovňa to nemusí finančne zvládnuť.

Slovenskí sporitelia často ani netušia, kde ich peniaze v druhom pilieri končia. A keď sa o to začnú zaujímať, zistia, že ich úspory ležia v dlhopisových fondoch, ktoré nepokryjú ani infláciu.

Pritom stačí málo – začať premýšľať. Ak môže 15-ročný Američan investovať do Tesly či Berkshire Hathaway, 25-ročný Slovák by si mohol aspoň skontrolovať, kam smerujú jeho dôchodkové úspory. A ak mu druhý pilier nestačí, môže sa pozrieť aj na ETF alebo akcie.

Investovanie totiž nie je len pre bohatých – je pre každého, kto nechce stráviť život v neistote a spoliehať sa na štátne almužny.