Milióny eur v lufte, získali ich schránky z cudziny. Dobrovoľne, ako pomoc počas pandémie

Vláda Eduarda Hegera podľa vlastných slov pomáhala počas pandémie firmám naplno, ako vedela. Úrady práce uzavreli so žiadateľmi viac ako 201-tisíc dohôd a celkovo vyplatil rezort práce na čele s ministrom Milanom Krajniakom zamestnávateľom a SZČO k 31. augustu viac ako dve miliardy eur.

Z tejto sumy však vyše 24 miliónov eur smerovalo pofidérnym firmám do cudziny, ktoré nepodávali daňové priznania, účtovné závierky či nesídlia na adrese, ktorú uvádzajú v obchodnom registri.

Paradoxne, na pomoc v rámci tretej vlny pandémie aktuálne márne čakajú slovenskí podnikatelia, obmedzovaní protipandemickými opatreniami štátu. Rezort práce pokračuje vo vyplácaní príspevkov okrem opatrenia 3B na podporu zamestnanosti, a to od septembra do decembra tohto roka.

Na vyššiu pomoc vraj nemá peniaze. No na zasielanie pofidérnym firmám sa našli, a to bez akéhokoľvek preverovania dát v registroch finančnej správy, sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní.

Rezort sa môže brániť tým, že išlo o akési „nedorozumenie,“ za ktoré sa budú títo žiadatelia trestne či zodpovedať. Nič také sa zrejme nestane, nemá na nich dostatočné páky. Tie však má na domácich podnikateľov, ktorí aj pri malých nepatrných chybách v žiadostiach, museli často celú finančnú pomoc, prípadne po novom len jej časť, vrátiť.

Milióny do cudziny

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) odhalilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým štát poslal milióny eur z pandemickej schémy Prvej pomoci. Nezakladajú účtovné závierky do registra, nie je zrejmé či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach. Prevádzku žiadnej z nich pri preverovaní nenašli a majiteľmi sú spravidla ľudia z Balkánu alebo z Grécka.

Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sumy porovnateľné s etablovanými spoločnosti s vysokým počtom zamestnancov.

„Žiadatelia o príspevky z projektu Prvá pomoc v žiadostiach podpisujú čestné vyhlásenie. Tam záväzne potvrdzujú správnosť a pravdivosť údajov,“ uviedla pre TREND hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská. Vyplatená suma žiadateľom vraj v súčasnosti predstavuje viac ako 2,09 miliardy eur cez viac ako 1,36 miliónov platieb pre žiadateľov.

Nie raz počas uplynulých mesiacov najmä malí a strední podnikatelia boli často štátom odstrkovaní a pomoc pre nich bola pomalá, slabá a nedostatočná. „Mnohí podnikatelia nemohli podnikať kvôli protipandemickým opatreniam, zároveň nemali nárok na žiadnu pomoc. Alebo k nim prišla kontrola a museli vracať príspevok kvôli zle zadefinovaným pojmom alebo nekonečným aktualizáciám,“ píše na sociálnej sieti poradkyňa pre mzdy, dane a odvody Jaroslava Lukačovičová.

Zjavne nepatrili pod ten „správny“ úrad práce. Napríklad úrad práce v Pezinku vyplatil 28 neznámym firmám s majiteľmi zo zahraničia približne 24 miliónov štátnej pomoci.

„Uvedené firmy nepodávajú závierky do registra, nie sú zastihnuteľné a nikto nevie, či vlastne nejakých zamestnancov, na ktorých čerpali pomoc majú. Je to hrozné zistenie v porovnaní s rôznymi smutnými príbehmi firiem,“ konštatuje J. Lukačovičová a apeluje na riadne vyvodenie politickej zodpovednosti.

Jeden z mnohých „úletov“

Na celú vec sa neprišlo náhodou, predchádzala tomu dôkladná analýza mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko. Tá spustila nedávno online aplikáciu Koronadotácie, ktorá zhŕňa údaje o prijímateľoch štátnej protipandemickej pomoci naprieč šiestimi dotačnými schémami. Pomáha takto odhaľovať potenciálne podvody. Vďaka tomu sa Investigatívnemu centru Jána Kuciaka podarilo potvrdiť množstvo podozrivých firiem.

Ako príklad uvádza centrum firmu Santory, ktorá má sídlo v paneláku neďaleko trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave, a vlastní ju grécky občan Fotios Tzourunis.  V spoločných priestoroch domu sú poštové schránky, no na tých firma nefiguruje. Nepodarilo sa im zistiť, na základe čoho žiadala firma o štátnu pomoc, ani koľko má zamestnancov, prípadne koľko pracovných miest takto udržala.

Kontakt na firmu nie je ani v účtovných závierkach, keďže naposledy účtovnú závierku podala v roku 2012, rovnako aj daňové priznanie za uvedené obdobie. Odvtedy akoby uťal. Podľa portálu Finstat firma Santory navyše dlhuje na daniach viac ako 77-tisíc eur.

Napriek všetkému dostala od štátu 717 506 eur z programu štátnej podpory zamestnancov, podnikateľov a SZČO, na zníženie negatívnych dopadov protipandemických opatrení a na zachovanie pracovných miest.

Podozrenia sú stále aktuálne

Firma Santory je jednou z 28 firiem, ktoré spája niekoľko faktov. Všetky podpísali zmluvy o poskytovaní štátnej prvej pomoci s Úradom práce v Pezinku. Ide o schránkové firmy, ktoré majú prenajaté virtuálne sídlo, no reálne v zaregistrovanom sídle nepodnikajú.

V niektorých prípadoch už nemajú ani schránku. Účtovné závierky nepodávajú vôbec, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi. Ide pritom o zákonnú povinnosť; každej firmy. V starších účtovných závierkach počet zamestnancov neuvádzajú vôbec a ak ho niekedy zverejnili, bol buď 0 alebo 1.

Všetky firmy vlastnia zahraniční občania, väčšinou z Chorvátska (11) a Grécka (9). Po dve vlastnia občania Talianska a Maďarska, jednu Slovinec, jednu Čech, jednu Portugalec a jednu občan Francúzska s balkánsky znejúcim menom. Podozrenia už preveruje polícia v spolupráci so špeciálnou prokuratúrou.

Nitky smerujú k ďalším schránkam

Niektoré ďalšie firmy, ktoré štát podporil státisícami eur, vznikli podľa investigatívneho centra iba nedávno. Napríklad Velea Zeta a Velea Delta, ktoré na dotáciách z prvej pomoci získali spolu vyše milión eur, boli založené koncom februára 2020. Teda po vypuknutí pandémie a asi mesiac pred schválením programu pomoci vládou. Vlastní ich Grék Ioannis Karpontinis.

Firma Karis Trans Division 32 vznikla v júni 2020 a od augusta ju vlastní grécky občan Nikolaos Ndagas. Za október 2020 až máj 2021 dostala od štátu minimálne 766-tisíc eur. Podobne firmy T-R-T-T a RT Consult vznikli v roku 2019 a iba pár mesiacov po vzniku zmenili majiteľov aj mená. Tú prvú vlastní Chorvát Ante Krejič a druhú jeho krajan Robert Teslak.

„Nie je fyzicky vopred overiť možné detaily každej formálne správne vyplnenej žiadosti, s podpísaným čestným vyhlásením žiadateľa. Priebežne námatkovo to úrady aj kontrolovali, pričom aktuálne bolo začatých 2550 finančných kontrol. Ak zistili zneužitie systému, podali trestné oznámenia a vec bola odstúpená orgánom činným v trestnom konaní. Zatiaľ evidujú 25 takýchto trestných oznámení,“ objasnila pre TREND E. Rovenská.  

V rámci projektu Prvá pomoc začalo k 5. júlu 2021 celkovo 2 129 finančných kontrol na mieste. „Skontrolovaný objem financií dosiahol úroveň 25 636 867 eur. Kontrolami bolo zistené, že neoprávnene boli čerpané financie vo výške 978 147,00 eur,“ uvádza pre TREND Marianna Šebová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia, práce, sociálnych vecí a rodiny.

Čiastka, ktorú je povinný žiadateľ vrátiť po prípadnej kontrole, závisí od závažnosti zistených porušení a podmienok zakotvených v podpísanej dohode. „Za zistené porušenie možno žiadať vrátenie celej sumy príspevku, prípadne ak bol neoprávnene poskytnutý len v určitom období, žiadaťeľ vráti len alikvotnú časť,“ uvádza M. Šebová s tým, že v istých prípadoch je možné poskytnutie aj splátkového kalendára.

Najčastejšie porušenia pri čerpaní zdrojov v rámci schémy Prvej pomoci

• nesplnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
• nesplnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných  príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
• porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období do dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok
• existujúce splatné finančné záväzky voči úradu (dlhy),
• je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo má určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu
• evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
• právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

Prameň: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny