Matovičov a Krajniakov čas znárodnenia? Do II. piliera sa cez ústavný zákon vkradne viac štátu

„Nesúhlasíme s návrhom silnejších zásahov štátu do dôchodkového sporenia, či už cez centrálne určované investičné stratégie alebo založením vlastnej verejnej inštitúcie, ktorá bude spravovať úspory,“ povedal počas tlačovej konferencie Miroslav Kotov, predseda Predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).

Správcovia súkromných dôchodkov zároveň vyzvali na stiahnutie navrhovaných zmien ústavného zákona a starobnom dôchodkovom systéme. Podľa nich o sporných bodoch treba aj naďalej odborne diskutovať a prípadné zmeny majú byť zavedené až po vypočítaní ich finančných dopadov na slovenskú ekonomiku. Stiahnutie návrhu ústavných zmien ministerstvo práce odmietlo.

„Treba si otvorene povedať, že po zavedení štátnej DSS-ky budeme len krok od zoštátnenia II. piliera a takáto zmena sporiteľom určite neprinesie nič dobré. My totiž už máme skúsenosti so zlým hospodárením v štátnych podnikoch a II. pilier nebude výnimkou,“ upozornil Ivan Švejna, výkonný riaditeľ ADSS.

Obavy z vyššej konkurencie

Práve snaha čo najviac obmedziť zásahy štátu viedla pred šestnástimi rokmi k vzniku II. piliera. V tom čase prišlo aj k privatizácií viacerých strategických podnikov. Hlavným argumentom pri presadzovaní zmien bola snaha čo najviac obmedziť zlé hospodárenie štátom politicky nominovaných manažérov.

Analytik zo Slovenskej akadémie vied však upozorňuje, že dnes nemusí byť najlepším riešením držať sa princípov platných na prelome tisícročia. „Jedine štátna DSS-ka môže všetky zisky investovať do penzií svojich klientov. Zároveň v jej prípade môže prísť aj k úspore na stránke nákladov, keďže dnes má každá súkromnú spoločnosť vlastné priestory aj vedenie,“ povedal pre TREND ekonóm z Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž.

Zároveň práve zvyšovanie konkurencie môže v trhovom prostredí zabezpečiť ľuďom čo najvyššie zisky. „Pri takto nastavenom systéme musia súkromné spoločnosti dokázať, že peniaze ľudí naozaj zhodnotia lepšie ako štát. V opačnom prípade v nich nikto neostane,“ dodal V. Baláž.

Práve schopnosť konkurovať štátu môže byť obrovský problém. Podľa viacerých analýz dlhodobo peniaze ľudí najviac zhodnotia indexové fondy. Tie sú pritom pasívne riadené a ich hodnota závisí od vývoja svetových búrz. V ich prípade je jedno, či ich nakúpi štát alebo súkromná spoločnosť a prípadné vysoké výnosy môže otvoriť otázku o opodstatnenosti slabo zarábajúcich aktívne riadených fondov.

Približne 1,4 milióna Slovákov má v II. pilieri investovaných viac ako 10,2 miliardy eur. Najviac peňazí, až 7,08 miliardy eur, je v dlhopisových fondoch. Tie ako jediné sporiteľom garantujú, že prípadné straty vykryjú DSS-ky z vlastných zdrojov. Daňou za vysokú istotu je konzervatívne investovanie s nízkymi výnosmi. Tieto fondy totiž od svojho vzniku ponúkajú priemerné ročné výnosy od 1,68 percenta do 2,78 percenta.

Z vlastných úspor zaplatia ľudia straty v zmiešaných, akciových a indexových fondoch. Na základe historických skúseností je práve pri nich vyššie riziko spojené s vyššími výnosmi. Od zavedenia zmiešaných fondov sa priemerné ročné zisky pohybujú od 2,83 percenta do 3,11 percenta, akciových od 2,77 percenta do 4,23 percenta a indexových od 6,94 percenta do 10,04 percenta.

Zdroj: Emil Vaško

Štát môže investovať zle

Vo svete sa na raste svetových búrz úplne bežne snažia zarobiť štátom riadené fondy. Typickým príkladom je Nórsko, ktoré vo veľkom investuje finančné prebytky získané z predaja ropy a plynu. „V mnohých krajinách je úplne bežný štátny II. pilier a súkromný je až III. pilier. Súkromný II. pilier je vlastne typický hlavne pre krajiny strednej a východnej Európy,“ uviedol V. Baláž.

Lenže v slovenských podmienkach môže štátna DSS-ka naozaj veľmi rýchlo doplatiť na neodborné rozhodnutia politikov. Práve Sme rodina dnes silno lobuje za to, aby sa pre slabšie zarábajúce skupiny obyvateľstva stavali nájomné byty za peniaze uložené v II. pilieri. Ľudia s príjmom nepostačujúcim na zobratie hypotéky v budúcnosti len veľmi ťažko zaplatia vysoký nájom a bez neho nepríde k zhodnoteniu takto investovaných peňazí.