Pripravoval ju viac ako rok a pol. Keď ju predstavil vo veľkom štýle seriálovej telenovely, mal všetkým, obrazne povedané, padnúť klobúk. Daňovo-odvodová reforma z dielne ministra financií Igora Matoviča je však veľké fiasko.
Pre Matoviča hra, pre iných boj o prežitie. Tringelt na účte zvýši daň firmám i zamestnancom
Viackrát sa v nej riadne sekol. Nevie, komu sa prihovára, ako fungujú živnostníci, ani si za dlhé mesiace nezistil nič viac o tomto sektore. Čísla, ktoré prezentoval, s realitou vôbec nesedia. TREND zisťoval viac.
Milióny eur sem, milióny tam. Samozvaný Mikuláš otvára nové kolo očkovacej hry, verí mu málokto
Cudzie prepočty, cudzie myšlienky
Dnes minister iným radí, ako robiť biznis, ale sám má „zaujímavú“ podnikateľskú minulosť. Neustále opakuje, že podvodníkmi rôzneho typu sa to okolo neho len tak hemží.
J. Žežulka: Lákanie peňazí cez daňovú lotériu od štátu sa skončí. Bielym koňom pritiahneme uzdu
Už neuvádza to, že zatajil účtovníctvo svojej firmy za roky 2002 až 2004, „papierovo“ prejazdil na starej Fabii vyše 600 kilometrov denne a dopustil sa trestného činu, ktorý bol po vyšetrovaní Národnej kriminálnej agentúry premlčaný.
Živnostníkov zderie Matovič z kože. Nebude nezdaniteľná časť, ani paušál, len vyššie dane
Naháňanie podvodníkov patrí k jeho aktuálnemu cieľu – dosiahnuť na Slovensku spravodlivosť a narovnať daňovo-odvodový systém.
Európski politici otočili. Likvidačné pokuty pre neočkovaných, povinná vakcína a výhody v lufte
Pokiaľ má o nich informácie, bolo dávno jeho povinnosťou dať podnet orgánom činným v trestnom konaní. Počas vystúpenia pred médiami sa tiež sám pasoval za ministra vnútra a prekvapivo sa ani neopravil.
Z povinného očkovania by sa niektorí vykúpili za cenu obmedzení. V hre zostáva aj odškodnenie
Minister sa pri prezentácii svojej reformy pochválil ilustratívnym prepočtom daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré si tajne požičal od exministra práce a experta na mzdy, dane a odvody, Jozefa Mihála. V priamom vysielaní to priznal, čím to považoval za vybavené. „Keď sa môžu kradnúť nejaké diplomovky, čo by sa nemohli nejaké slajdy,“ uviedol následne ironicky na sociálnej sieti J. Mihál.
Sekol sa o takmer 100-tisíc
Celé tímy úradníkov na ministerstve mali dostatok času na dôkladné prípravy celej reformy, k čomu však nedošlo. Žiadne vyčíslené dopady v praxi, žiadne analýzy k situáciu na trhu, len politický marketing.
Vláda omieľa povinné očkovanie a Rakúsko jej hrá do kariet. Problém je však inde
A doslova „školácke“ chyby v dátach, ktoré bez problémov dlhodobo spracováva napríklad Štatistický úrad či iné živnostenské či podnikateľské organizácie. Sú verejne dostupné a stačí si ich vyhľadať.
Matovičova prezentácia tretej časti daňovej reformy v časti, kto financuje štát, hovorí o 400-tisíc samostatne zárobkovo činných osobách. Nevedno, kde sa dopracoval k takýmto počtom. Podľa Slovak Business Agency (SBA) vlani na trhu pôsobilo 312 266 živnostníkov.
Slovensko v covidovom pekle opäť zavádza lockdown. Podľa WHO je celá Európa epicentrom nákazy
Uvedené dáta sa presne zhodujú s dátami Štatistického úradu SR za uplynulé obdobie. Na Slovensku nepôsobí teda 400-tisíc živnostníkov, ako to 22. novembra prezentoval minister, lieta mu „v lufte“ presne 87 734 živnostníkov. Najviac živnostníkov pôsobí v stavebníctve (81 291), obchode (56 661) a obchodných službách (56 378).
Mnohí by možno mávli rukou nad tým, že pár desiatok tisíc podnikateľov hore-dole, od ministerstva financií sa však očakávajú jednoznačné čísla a konkrétne fakty a dopady na prax. Navrhujú totiž legislatívu, ktorá má dopad na verejné zdroje, do ktorých prispievajú všetci. Je zlé, ak je chybná a nepresná.
Nová reforma? Zdieranie v biznise
Kde sa teda stala chyba v počte živnostníkov? Minister pravdepodobne počítal s dátami starými viac ako 10 rokov. V roku 2010 totiž malo aktívnu živnosť presne 384 202 ľudí, ako uvádza ŠÚ SR. Odvtedy sa ich počet riadne zmenšil pod vplyvom pandémie a po novej daňovej reforme to bude ešte viac. To ukážu až najbližšie štatistiky.
- Ako sa zmenia dane a odvody pre živnostníkov?
Živnostník s ročným obratom 30-tisíc eur zaplatí v paušálnom režime na daniach a odvodoch:
- Maďarsko: 1 649 eur
- Česká republika: 2 588 eur
- Slovensko dnes: 3 843 eur
- Slovensko po daňovej revolúcii: 8 700 eur
Prameň: INESS
Ako hovorí pre TREND analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, v Česku i Maďarsku majú nastavený živnostenský paušál, ktorý je úplne niekde inde ako ten slovenský.
Očkovacia lotéria sa skončila, prichádza daňová. Z konateľov budú odídenci, ak klamú štát
„Český živnostník s tržbami 30-tisíc eur ročne zaplatí jednorázovo na daniach a odvodoch 2 588 eur, maďarský živnostník s rovnakými príjmami 1 649 eur. Slovenský živnostník by dnes zaplatil 3 843 eur, po novej daňovo-odvodovej reforme až 8 700 eur,“ dodáva M. Vlachynský pre TREND.
Inak povedané, zaplatí 5-krát viac ako živnostník v Maďarsku a 3-krát viac ako živnostník v Česku. Z toho možno vidieť, že pre našincov bude situácia v biznise mimoriadne nevýhodná.
Viac ako polovici firiem daň po Matovičovej reforme stúpne. Pokles o dve percentá môže byť klam
Ak sa niekto rozhodne podnikať v inej krajine, pravdepodobne medzi najbližšie lákavé destinácie bude podľa účtovnej poradkyne Jaroslavy Lukačovičovej patriť práve Česko či Maďarsko. „V Čechách môžu byť lákadlom vyššie nezdaniteľné časti základu dane a aj vyššie paušálne výdavky v niektorých činnostiach. V Maďarsku majú zase relatívne nízke sadzby dane z príjmov,“ dodáva pre TREND.
Porovnáva sa neporovnateľné
V roku 2020 dosiahli malé a stredné podniky 74,2-percentný podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike, pričom zamestnávali bezmála 650-tisíc iných osôb. Tieto fakty však minister akosi nechce vidieť. Namiesto toho, aby znížil dane a odvody tým najmenej zarábajúcim, ako pôvodne sľuboval jeho predchodca Eduard Heger, rozhodol sa malých podnikateľov zrovnoprávniť so zamestnancami. Presne naopak, ako žiada trh.
Výsledný návrh daňovej reformy nijako nereflektuje skutočné problémy živnostníkov a malých podnikateľov, ba naopak, vyvoláva obavy a predstavuje pre nich novú hrozbu, hovorí Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu.
Zmena platov podľa Matoviča. Bonusy nevykryjú, o čo štát ľudí pripraví, bohatší si prilepšia
Navyše, porovnávať status zamestnanca a živnostníka je podľa nej nezmyslom. Jeden vykonáva závislú činnosť a druhý podniká vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, ručí celým majetkom a dokonca sám zamestnáva iné osoby.
Rovnako to vníma aj Jaroslav Juriga, riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory, ktorý takéto porovnanie vníma ako nevhodné a neprimerané. „Odlišujú sa rozsahom zodpovednosti, často aj odbornosti, ale predovšetkým sociálnym zabezpečením a nárokom na sociálne a iné podporné dávky.
Do jednej kolónky všetci
Živnostníkom po novom minister financií zruší paušálne výdavky, aj nezdaniteľnú časť na daňovníka či na manželku v tisícoch eur ročne. Zrušenie vládou avizovaných výhod pre živnostníkov mnohých postaví pred rozhodnutie: buď odísť z biznisu, alebo prejsť na inú formu podnikania, prípadne sa niekde zamestnať.
Matovičova daňová brigáda. UNITAS zavedieme jedným vrzom, zrušíme výnimky, urobíme šou
Otázkou zostáva, čo minister financií vlastne daňovou reformou sleduje. To podľa M. Vlachynského ťažko predvídať. „On naskočil na vlnu v štýle: poďme zdaniť akékoľvek transakcie a pohyby peňazí v ekonomike a všetkých rovnako. K tomu smeruje aj zdaňovanie prepitného, ktoré predstavil spolu s reformou pre živnostníkov,“ dodáva analytik pre TREND.
Treba však priznať, že snaha natlačiť živnostníkov do tej istej kolonky ako zamestnancov tu bola aj pár rokov dozadu. Napríklad ešte za čias vlády Ivety Radičovej pri nápade zavedenia odvodového bonusu presadzovaného stranou Sloboda a Solidarita.
Menej živností, viac kontroly štátu
Daňová reforma z Matovičovej dielne mnohých vyženie na úrady práce, avšak bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Tí majú nárok na ňu iba vtedy, ak sú dobrovoľne poistení.
„Masívnejšie možno budú ľudia podnikať za hranicami zrejme len v prihraničných oblastiach. Skôr možno očakávať zníženie počtu živnostníkov na Slovensku a hľadanie zamestnania najmä v ekonomicky silných regiónoch,“ konštatuje pre TREND Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov SBA.
Poradkyňa J. Lukačovičová predpokladá, že živnostníci by možno mohli začať podnikať formou eseročky. „Zamestnať sa naozaj možno podarí iba tým, ktorí naozaj zakrývali závislú prácu a začnú tlačiť na svojho zamestnávateľa. Ale tých už podľa mňa veľa nie je, tento fenomén už dosť vymizol. Viac sa prikláňam k verzii, že tu budeme mať boom podnikania cez obchodné spoločnosti,“ spresňuje na záver.
- Takto fungujú živnosti u susedov
Česko: Majú veľmi štedré paušálne náklady (80 percent pre remeselníkov, 60 percent pre iné živnosti, 40 percent mimo živnosti a dokonca 30 percent z prenájmu) – dokonca majú zavedený živnostenský paušál. Živnostník, ktorý si ho zvolí, zaplatí ročne 2 588 eur (12 mesačných platieb), v čom má zahrnuté dane aj odvody. Bez účtovníctva, bez byrokracie. Jediná podmienka je príjem do zhruba 40-tisíc eur ročne.
Maďarsko: Funguje tam zjednodušený model KATA. Samostatne zárobkovo činné osoby s ročným príjmom z podnikania neprevyšujúcim 12 mil. maďarských forintov (zhruba 33 600 eur) platia mesačne poplatok vo výške 50-tisíc (zhruba 137 eur), ročne 1 649 eur.
Prameň: INESS, TREND
Mohlo by vás zaujímať:
-
Prehľad výnimiek zo zákazu vychádzania. Čo môžete robiť počas lockdownu
-
Matovič podmieňuje zníženie DPH pre gastro bizarnými požiadavkami
-
Matovič sa ospravedlnil členom hnutia za to, že bol guľou na nohe OĽaNO, keď bol premiérom
