Mať plat ako Ír či Nemec? Slováci na to môžu zabudnúť, Brusel nastaví minimálne mzdy inak

Dostať mesačne minimálnu mzdu 2 257 eur ako Luxemburčan alebo 1 664 eur ako Nemec by sa určite mnohým Slovákom pozdávalo. S najmenšou možnou výplatou 646 eur mesačne v hrubom im môžu len ticho závidieť.

Aj v tejto oblasti sa však črtajú zmeny. Európsky parlament odhlasoval nové pravidlá, ktoré stanovujú, ako by mali v jednotlivých štátoch vyzerať minimálne mzdy. Takto chce znížiť európsku chudobu a zabezpečiť všetkým dôstojný život.

Smernica však nenariadi presnú výšku minimálnych miezd, ale len spôsob výpočtu. Minimálna mzda sa navyše bude pravidelne valorizovať. Podľa odborníkov to však nie je úplne dobrá správa. Ekonomický rast a následné odmeňovanie zamestnancov vnímajú ako beh na dlhé trate a akékoľvek politické zásahy pracovný trh krivia a komplikujú.

Aj keď výška minimálnej mzdy zostane v právomoci členských štátov, budú brať pri jej výpočte do úvahy viacero zhodných faktorov. Musia vychádzať buď zo 60 percent mediánu hrubej mzdy, 50 percent priemernej mzdy alebo ju budú valorizovať podľa vývoja cien určitého druhu tovarov a služieb. Jednotlivé štáty si budú môcť vybrať, aký spôsob zvolia. Teraz majú dva roky na zapracovanie noviniek do národnej legislatívy. Týka sa to samozrejme aj Slovenska. 

Spoločná minimálna mzda? Utópia v praxi

V roku 2021 bola podľa Štatistického úradu priemerná mesačná mzda zamestnanca 1 211 eur. Podľa európskej smernice by sa minimálna mzda mala hýbať napríklad na úrovni polovice priemernej mzdy, čiže 605,50 eura. 

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) odhaduje, že budúci rok vzrastie minimálna mzda na Slovensku zo súčasných 646 na 700 eur, pričom odhadovaná priemerná mzda by mohla byť na úrovni zhruba 1 432 eur. To znamená, že Slovensku možno bude nejaký jeden percentuálny bod chýbať.

Predstava, že v jednom meste Európy vypočíta skupinka ľudí „adekvátnu minimálnu mzdu" pre 440 miliónov obyvateľov celej EÚ je podľa INESS nebezpečná utópia. Politici navyše reguláciami nedokážu vyrovnávať mzdové rozdiely medzi krajinami, myslí si analytik INESS Róbert Chovanculiak.

„To dokáže iba ekonomický rast ťahaný podnikateľmi, ktorí zamestnávajú ľudí. Nižšie mzdy vo východnej Európe nie sú dané neochotou politikov priznať ľudom lepšie mzdy, ale neschopnosťou ekonomiky vytvárať pridanú hodnotu na úrovni západnej Európy,“ vysvetlil pre TREND.