Marek Ličák z NBS: Úbytok vkladov môže ovplyvniť dostupnosť úverov

Slovenskí politici často zbierajú voličské hlasy kritikou bánk za to, že zarábajú na klientoch a dosahujú zisk. Ak by však finančné inštitúcie neboli profitabilné, mohli by na to doplatiť práve klienti, ktorí majú v bankách svoje peniaze. Riaditeľ odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska Marek Ličák v rozhovore pre TREND pripomína, že ešte nedávno upozorňovali na veľmi nízke úročenie hypoték. Dôležité to nebolo pre ziskovosť ale najmä odolnosť sektora.

Predstavili ste jesennú správu o finančnej stabilite. Ako sú na tom teda sú slovenské banky?

Banky sú na tom dobre. Zisk im pomerne výrazne stúpal, rastú úrokové príjmy. Pre nás je dôležitý pohľad dopredu, potrebujeme vedieť, ako sa budú správať v budúcnosti, či klienti dokážu alebo nedokážu splácať svoje úvery. Podľa toho sa napríklad nastavuje aj úroveň kapitálových vankúšov. Čo sa týka scenárov vývoja, ten základný pracuje s predpokladom, že sa nič zásadné nezmení. Ekonomika bude fungovať, rátame, že inflácia bude postupne klesať. Tiež je dôležité overiť si, ako sa budú klienti a banky správať v takzvaných stresových scenároch. Stresový scenár je hlavne o poklese ekonomiky a náraste nezamestnanosti.

Pre stabilitu sektora je dôležitá miera zlyhania úverov. Tá sa napriek tomu, čo sa dialo, drží veľmi nízko.

Áno, zatiaľ je až prekvapujúco nízko. Napriek tomu, že sme si v posledných rokoch zažili v ekonomike ťažké obdobie. Mali sme tu pandémiu, podniky mali pomerne veľké problémy, prišla energetická kríza, inflácia, postupne rastú sadzby. To sú faktory, ktoré vplývajú na schopnosť splácať úvery, ale zatiaľ to zvládame veľmi dobre. Ukazovateľ zlyhaných úverov  v podstate nerastie. Ani indikátory, ktoré naznačujú zhoršenie finančnej pozície, zatiaľ nič nenaznačujú. Zdá, že finančná pozícia domácností i podnikov je pomerne dobrá.

V Správe o finančnej stabilite NBS odhaduje skupinu ľudí, ktorým hrozí riziko finančných ťažkostí. V základnom scenári je to 4,6 percenta hypotekárnych dlžníkov a 7,4 percenta ľudí so spotrebným úverom. To však neznamená, že sa aj v skutočnosti ocitnú v problémoch.

To sú klienti, ktorých príjmy ani finančné aktíva nebudú stačiť na ich náklady. Ale to neznamená, že zlyhajú. Z minulosti vieme, že aj keď boli klienti v ťažkej situácii, snažili sa nájsť spôsob, ako sa z toho dostať. Či už je to pomoc rodiny alebo od bánk. Napríklad odloženie splátok. Nie každý z tejto skupiny zlyhá. Používame však aj odhady, aby sme vedeli, koľko ľudí môže naozaj zlyhať a to je druhá kategória. Čísla sú pomerne nízke, ak to rozložíme na tri roky. [Reálne zlyhanie hrozí podľa NBS v základnom scenári v najbližších troch rokoch 2,5 percentám hypoték a 5,4 percentám spotrebiteľských úverov – pozn. TRENDU].

Ešte v lete, keď politici v predvolebnom boji riešili tému hypoték, ste zverejnili, ako bude vyzerať nárast splátok. Väčšine domácnosti sa zvýšia splátky maximálne o 100 eur. To však neboli len odhady, ale informácie o skutočných hypotékach, ktoré ste mali od bánk.

Boli to pomerne presné čísla. Do roku 2025 sa bude refixovať asi 350-tisíc hypoték. Vidíme parametre tých úverov, čiže presne vieme, v ktorých mesiac budú refixovať. Vieme tiež urobiť odhady ich príjmov. Čísla, ktoré máme, nám umožňujú urobiť pomerne kvalitné analýzy. Ak sa pozrieme čisto na nárast úrokových sadzieb, tak aj v kontexte toho, že finančná situácii domácností je dobrá, by samotný šok nárastu sadzieb nemal spôsobiť vážne problémy. Na druhej strane treba doplniť, že nárast sadzieb je len jeden faktor a v komplexnejšom stresovom testovaní sme sa pozerali aj na zhoršenie ekonomiky. Keď skombinujeme nárast sadzieb a zhoršenie ekonomiky, vtedy je to číslo už výraznejšie vyššie. [V nepriaznivom scenári by mohlo trojročnom horizonte zlyhať 4,4 percenta hypoték a 9,8 percenta spotrebiteľských úverov – pozn. TRENDU].

Čo robiť, ak sa už človek ocitne v problémoch?