Mali sa rušiť opatrenia už na konci mája? Nebolo by to optimálne, ukázala analýza NBS

Diskusia o tom, aké prísne majú byť opatrenia proti šíreniu choroby Covid-19, je v súčasnosti kľúčovou na celom svete. Záchrana životov škrtí ekonomiku a spôsobuje hospodárske škody, ktoré nás vracajú späť v čase. Národná banka Slovenska odhaduje, že slovenské hospodárstvo sa vplyvom krízy spôsobenej pandémiou vráti približne do roku 2017.

Všetky krajiny, teda aj Slovensko, stoja pred úlohou znížiť počet nakazených a úmrtí pri čo najmenších ekonomických škodách. Čím prísnejšie sú reštrikcie a požiadavky na sociálny odstup, tým výraznejšie klesá spotreba a utlmuje sa celé hospodárstvo.

Na druhej strane, čím voľnejšie opatrenia budú, tým viac životov je ohrozených. Preto je veľmi dôležité hľadať optimálny model otvárania ekonomiky.

Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS), ktorých zastrešuje Národná banka Slovenska (NBS) porovnávali rôzne prístupy k otváraniu ekonomiky a ich vplyv na spotrebu.

Dôležité je podľa nich načasovanie a aj intenzita uvoľňovania opatrení. „V relatívnom vyjadrení nárastu počtu úmrtí k nižšej ekonomickej strate je najvhodnejší scenár s postupným uvoľňovaním opatrení a začiatkom uvoľňovania až po vrchole epidémie,“ upozorňuje analytický tím. S analýzou, ktorú predložili, je však spojená veľká miera neistoty.

Podľa analytikov mohlo začatie uvoľňovania ešte pred vrcholom pandémie viesť k výraznému predĺženiu epidémie. „Príliš rýchle uvoľňovanie opatrení môže viesť k riziku druhej vlny epidémie,“ uvádzajú v správe.

Papierové scenáre: Obetovať životy alebo zisky?

Dôsledky časovania a intenzity uvoľňovania opatrení na Slovensku skúmali analytici pomocou makroekonomicko‐epidemiologického modelu, ktorý upravili na slovenské podmienky. Vytvorili tak optimálny model uvoľňovania opatrení, s ktorým porovnávali ďalšie scenáre. Sú celkovo štyri, pričom piatou vyhodnotenou možnosťou je alternatíva, že by žiadne opatrenia neexistovali.