Majetok nikto neskryje. Trojnásobné dane z majetku by umožnili zásadné zníženie daní z príjmu

Rezort financií už pred rokom a pol rozprúdil diskusie o tom, ako by mohla vyzerať po novom daňová reforma. Tá mala v nemalej miere zasiahnuť i daň z nehnuteľností. Bývalý minister a súčasný predseda vlády Eduard Heger hovoril o tom, ako sa na tomto zámere pracuje, v čom mu následne kontroval aj terajší minister financií Igor Matovič. Mesiace ubehli, zostali len nezrealizované reči o tom, ako sa reformu niekto z koalície blokuje a prečo ešte neuzrela svetlo sveta.

Ak by sa návrh teraz objavil, bol by veľkým prekvapením. Avizovaná vyššia daň z nehnuteľností sa u E. Hegera pôvodne objavila aj v pôvodnom pláne obnovy. Ten uvádzal presun zdanenia z práce na spotrebu a majetok. Ozývajú sa síce hlasy, že v koalícii nie je zatiaľ šanca na presadenie výrazného zvyšovania daní z majetku, ale ruku do ohňa by zrejme za súčasného ministra financií nikto kvôli tomu nedal.

Čo by verejné financie v tomto smere potrebovali? A skutočne existuje priestor zvýšiť až trojnásobne dane oproti súčasnému stavu? Odpovede TREND hľadal v rozhovore s Matejom Tunegom, analytikom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Zdroj: Tunega Matej

Štát v rôznych analýzach, pri chystanej a zatiaľ nerealizovanej daňovej reforme, uviedol, že voči OECD má čo doháňať v oblasti výberu daní z nehnuteľností. Je tam potenciál zvýšenia na viac ako trojnásobok. Vnímate to rovnako?

Očakáva sa, že počas roku 2021 bude na Slovensku výber daní z nehnuteľností na úrovni 0,464 percenta HDP. Pritom najnovší dostupný údaj o priemere za krajiny EÚ predstavuje 1,565 percenta HDP (údaj za rok 2019). To je približne 3,37-násobok slovenskej hodnoty prognózovanej pre rok 2021.

Inak povedané, obce, ktoré na Slovensku vyberajú daň z nehnuteľností, by v priemere museli zvýšiť svoje sadzby na 3,37-násobok, aby sme dosiahli výber na úrovni priemeru krajín EÚ. To za predpokladu, že by efektivita výberu neklesla v dôsledku zvýšenia sadzieb.

Z tohto porovnania vyplýva, že naozaj existuje pre štát veľký priestor na presun zaťaženia smerom od práce k majetku. V tejto súvislosti dodávam, že neodporúčame k významnému presunu pristúpiť nárazovo, ale počas dlhého prechodného obdobia.

Rezort financií už v minulosti viackrát spomínal a neskôr označil za hoax, že plánuje zvýšiť daň z nehnuteľností. Zdá sa vám reálne, že by k tomu ministerstvo pristúpilo? 

Áno, priestor na zvyšovanie daní z nehnuteľností na Slovensku určite existuje. Ale v takom prípade je veľmi dôležité, aby to bolo dobre vysvetlené občanom. Teda, aby bolo vidieť, že nejde o ďalšie zvyšovanie celkového daňového a odvodového zaťaženia, ale išlo by o preusporiadanie daní iným spôsobom.

Vláda by mala vysvetliť, že niekde sa ľuďom dane zvýšia, inde znížia, ale že v priemere by sa to ich peňaženiek negatívne nedotklo. Mimochodom, ak by sa tieto zmeny podarili, benefitom by bolo aj obmedzenie daňových únikov.

Spomínate, že treba obmedziť daňové úniky. Ktoré konkrétne máte na mysli? Pri dani z nehnuteľností je takýchto únikov zrejme dosť málo, nehnuteľnosť len tak nezatajíte...

Je to presne tak. Oveľa ťažšie sa obchádza daňové zaťaženie majetku, predsa len, pred správcom daní ťažko ukryjete nehnuteľný majetok. Zaťaženie majetku na rozdiel od dane z príjmu poskytuje malý priestor na vyhýbanie sa plateniu dane. 

Zaťaženie majetku na rozdiel od dane z príjmu poskytuje malý priestor na vyhýbanie sa plateniu dane.

Pritom, pri daniach z nehnuteľností ideme proti trendom v EÚ. Tie v zahraničí za posledných 20 rokov pozvoľne rástli, u nás klesali. To treba zmeniť. Aby som to spresnil, výber daní z nehnuteľností v SR (v pomere k HDP) dlhodobo mierne klesal (1996-2008) a v neskorších rokoch stagnoval (2008-2019).

Je pravda, že počas roku 2020 došlo k istému skokovému rastu, no stále platí, že výber tejto dane v pomere k HDP je u nás nižší ako pred 20 rokmi. Pritom zdanenie majetku v krajinách EÚ dlhodobo skôr mierne rástlo.

V súčasnosti ide samosprávam sto percent výberu dane z príjmov. Vy to odporúčate nahradiť daňovým mixom, kde by im išlo len dvadsaťdva percent. Ako by ste vykryli ten zvyšok?

Príjmy samospráv sú v súčasnosti slabo diferencované a do značnej miery závislé na výbere jediného typu dane – konkrétne dane z príjmu fyzických osôb (DPFO). Ak príde nejaká kríza, pri ktorej významne narastie nezamestnanosť, budú postihnuté značným poklesom výberu tejto dane. Ich príjmy by mali byť viac diverzifikované, teda závisieť od viacerých zdrojov.

Napríklad aj od dane z príjmu právnických osôb (DPPO), dane z pridanej hodnoty (DPH) či od spotrebných daní. Samosprávam by takto išlo namiesto 100 percent výberu DPFO po novom 22,07 percenta z výberu všetkých štyroch uvedených daní. Po zavedení takéhoto daňového mixu by boli príjmy samospráv menej kolísavé a rovnomernejšie rozložené.

Myslíte si, že by štát bol ochotný vzdať sa istého podielu, teda určitých percent výberu z jednotlivých ďalších daní? Bola by toto vhodná cesta?

Išlo by iba o zmenu vzorca, ktorá by nepoškodila ani samosprávy, ani štát. Podiel na úrovni 22,07 percenta sme vypočítali tak, aby sa tok prostriedkov od štátu k samosprávam prakticky nezmenil. Myslím si, že ani jedna strana by nemala s tým mať problém.

Naopak, prinieslo by im to výhody – predvídateľnosť príjmov pre samosprávy a súčasne i vyššiu spravodlivosť pri výbere daní. Samosprávy by po novom mali garantovaný konkrétny a jasný podiel z celého „koláča“, čím myslím celkové daňové príjmy verejných financií. Tento podiel by bolo potom možné navyšovať, ak by vláda chcela samosprávam pridávať nové kompetencie (úlohy).

Aby sme dosiahli zaťaženie majetku na úrovni priemeru EÚ, znamenalo by to zvýšenie daní z nehnuteľností na približne 3,37-násobok. Takýto nárast by zrejme mnohé domácnosti neprežili...

V prvom rade predpokladáme, že k takémuto zvýšeniu by malo dôjsť postupne, počas 10-ročného prechodného obdobia. Štát by postupne znižoval podiel, ktorý by samosprávy dostávali z vyššie uvedenej štvorice daní. Každý rok by došlo k zníženiu podielu o 0,607 percentuálneho bodu, až by po 10 rokoch podiel klesol z 22,07 na 16,00 percent.