Tatra banka sa rozhodla, že v produkte zameranom na tretí pilier sporenia na dôchodok nepôjde štandardnou cestou akciových indexových fondov. Prečo to tak spravila a ako funguje produkt Comfort life hovorí Michal Májek, investičný riaditeľ a člen predstavenstva TAM a DDS Tatra banky.

Pasívne investovanie do indexových fondov sa stalo hitom poslednej dekády. Prečo?

Akciové indexové fondy sú na Slovensku populárne najmä preto, že akcie z dlhodobého pohľadu prinášajú najvyššie výnosy. Samo o sebe by to však k rastúcej popularite nestačilo. Mimoriadne im prialo totiž aj prostredie. V uplynulej dekáde spomedzi všetkých základných tried aktív mali suverénne najlepšiu výkonnosť americké akcie. Tie sú základom každého indexového fondu a fondy takto ťahali nahor. Nie každá dekáda však vyzerá podobne.

Je to spôsob investovania, ktorý využívajú aj profesionáli?

Existuje veľa investičných prístupov na finančných trhoch využívaných profesionálmi. Patrí k nim aj pasívne investovanie do akciových indexových fondov. Avšak na Slovensku sme si z indexových fondov urobili z istého pohľadu zlatý grál investovania a sú názory, že len takýto prístup je jediný správny. To, samozrejme, nie je pravda.

Prečo to nie je pravda?

Ak hovoríme o akciových indexových fondoch, tak okrem svojich nesporných výhod, ako je jednoduché nakúpenie celého akciového trhu a získanie výnosov akcií, majú aj niekoľko nevýhod. Napríklad, že sú po celý čas zainvestované na sto percent v akciách. A to bez ohľadu na skutočnosť, či sú akciové trhy drahé alebo lacné. Hoci platí, že akcie patria k dlhodobo najziskovejšiemu trhu, „dlhodobo“ neznamená, že vždy.

Akcie mali 10 až 15-ročné obdobia, v ktorých nezarobili nič alebo dokonca stratili. Desať rokov je dlhá doba a nie každý investor dokáže taký čas vydržať. Práve v takýchto obdobiach sa darilo iným triedam aktív, ako napríklad dlhopisom, komoditám, zlatu alebo realitám, ktoré môžu byť tiež súčasťou portfólií klientov. Tak prečo sa limitovať len na akcie?

Je takýto komplexnejší spôsob investovania vhodný aj pre ľudí, ktorí si sporia na dôchodok?

Pasívne investovanie do indexových fondov je vhodné ako sporenie na dôchodok, keďže využíva dlhodobý výnos akcií. Netreba však zabúdať, že záleží aj na penzijnom produkte. V druhom pilieri, v ktorom si klient automaticky sporí zo svojich odvodov a neukončí sporenie pre pokles trhu, je to v poriadku. V treťom pilieri si však klient kedykoľvek môže prestať posielať nové peniaze a raz za 10 rokov dokonca vlastné príspevky vybrať.

Teraz si predstavte, že akcie klesnú o 50 percent a tým pádom rovnako poklesne aj indexový fond. Koľko klientov ustojí takýto tlak? Psychologické štúdie ukazujú, že pre väčšinu ľudí je už finančná strata na úrovni 25 až 30 percent neudržateľná. Z toho dôvodu prichádzajú do úvahy aj iné investičné prístupy pre sporenie si na dôchodok.

Na čom sú tieto prístupy založené?

Myslíme si, že väčšia pestrosť investičných prístupov na trhu je v prospech klienta. Keď každá spoločnosť otvorí len indexový fond a všetci ľudia si budú takto sporiť na dôchodok, tak nemá zmysel mať nič iné než jednu štátnu spoločnosť s indexovým fondom. Ale keď príde nejaký extrémny vývoj na trhoch, všetci klienti to zažijú rovnako.

Najväčší benefit konkurenčného prostredia v akomkoľvek odvetví je, že prináša pre klienta možnosť voľby. A vytvára tlak aj na ostatných na trhu prinášať inovácie. My sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou inou ako všetci ostatní. Veríme, že vďaka tomu prinesieme produkt, ktorý sa odlíši od ostatných penzijných produktov a ukáže sporiteľom na Slovensku, že investovanie sa dá robiť aj inak.

Vytvorili ste na to špeciálny produkt?

Ako jediní na Slovensku prinášame takzvané target date fondy. Pri nich vstupuje klient do fondu s horizontom okolo svojho odchodu na dôchodok. V tomto fonde si následne sporí celý život a nemusí z neho prestupovať do iných fondov, ako je to v prípade indexových fondov.

Target date fondy sú v prvej polovici sporenia veľmi dynamické, podobne ako indexové fondy, ale postupne, s blížiacim sa dôchodkom, sa stávajú viac konzervatívnymi. Chránia tak už nasporený majetok klientov. Za celý čas sporenia nemusí klient spraviť nič, iba pravidelne posielať svoje príspevky.

Akým spôsobom to zabezpečujete?

Cez fondy Comfort life. Tie majú v dynamickej fáze sporenia väčšiu flexibilitu. Sme v silnom „býčom“ trhu na akciách? Môžeme mať až 120 percent akcií, teda viac ako indexové fondy. Nastala na trhu nepredvídateľná udalosť veľkého rozsahu, takzvaná čierna labuť? V Comfort life fondoch používame špeciálnu opčnú stratégiu na ochranu pred práve takouto udalosťou. Alebo sa darí iným triedam aktív viac ako akciám? Môžeme ich mať nakúpené popri akciách alebo čiastočne nimi akcie nahradiť.

Flexibilita reagovať na akékoľvek dianie na finančných trhoch v budúcnosti je najväčšou prednosťou Comfort life oproti indexovým fondom.

Aké výhody to má pre sporiteľa na dôchodok?

Napríklad nemusí riešiť, kedy odísť s blížiacim sa dôchodkom z indexového fondu do konzervatívnejšieho riešenia. V druhom pilieri je na to nastavený automat. Aj to má svoje nevýhody, lebo mechanizmus vás začne „automaticky“ presúvať z indexového fondu v určenom čase, ale bez ohľadu na to, čo sa deje na trhu.

Ak by boli akcie v poklese o 50 percent, tak sa v takom čase asi nechcete začať presúvať, ale automat by to robil. V treťom pilieri je to ešte ťažšie. Tam musí klient sám spraviť rozhodnutie v správnom čase. Neurobí ho za neho žiaden mechanizmus ani penzijná spoločnosť. Koľko klientov reálne také dačo dokáže?

Okrem „komfortného“ spôsobu investovania ide aj o porovnateľné náklady či potenciálne výnosy?

Tretí pilier je stále ešte drahší na poplatkoch v porovnaní s druhým pilierom a indexové fondy v ňom sú drahšie ako tie v druhom pilieri. Súvisí to s tým, že ide o oveľa menší pilier a takisto je výrazne ťažšia distribúcia.

V druhom pilieri stačí, aby klient podpísal zmluvu, že mu časť  odvodov nebude chodiť do Sociálnej poisťovne, ale na vlastný účet. To je ľahké rozhodnutie. V treťom pilieri si sporiteľ musí sám každý mesiac posielať už zarobené peniaze z vlastného účtu s tým, že ich uvidí až o 30 rokov.

Ale čo sa týka nákladovosti nášho Comfort life prístupu oproti iným fondom v treťom pilieri, tak je rovnaká, keďže štát určuje maximálne poplatky vo fondoch. Navyše si myslíme, že v dlhodobom horizonte sa dokáže náš prístup výkonnosťou nielen vyrovnať indexovým fondom, ale ich aj prekonať. A to pri nižšom riziku.

Ako by mal postupovať záujemca o sporenie si na dôchodok?

V každom prípade by si mal sporiť v oboch pilieroch - v druhom aj treťom. Štátna penzia mu na dôchodku stačiť nebude. A čo sa týka krokov, ako začať,  je to jednoduché. Stačí ísť na našu webovú stránku a otvoriť si sporenie online. Prípadne tak vie urobiť  pri návšteve akejkoľvek pobočky Tatra banky.

Viac o sporení na dôchodok cez Comfort life

Michal Májek

Michal Májek získal magisterský titul na Ekonomickej univerzite v Bratislave a študoval aj na univerzite v Glasgowe. Investovaniu sa venuje viac ako 15 rokov. Do Tatra Asset Management (TAM) nastúpil v roku 2008 a od roku 2017 je investičným riaditeľom a členom predstavenstva TAM a DDS Tatra banky.