M. Burry: Panika ešte len príde, akcie spadnú o ďalších 50 percent

Minulý týždeň investori masívne vyberali peniaze z akciových a dlhopisových fondov. V obave z globálneho hospodárskeho poklesu v prostredí nafúknutej inflácie sa rozhodli opustiť svoje pozície. 

Z globálnych akciových fondov ubudlo približne 5,8 miliardy dolárov, naopak, prílev do amerických akcií predstavoval približne 0,5 miliardy dolárov, uviedla Bank of America s odvolaním sa na údaje EPFR Global. „Na trhoch teraz prevládajú obavy z recesie a investori sa snažia eliminovať ich riziko,“ povedala Diana Mousina, hlavná ekonómka banky.

Podľa údajov agentúry Bloomberg sa akcie a dlhopisy na celom svete prepadli najviac od roku 1990, keď sa začali sledovať tieto údaje, pričom len index S&P 500 v tomto roku stratil viac ako 8 biliónov dolárov, čo je najhorší výsledok za prvý polrok za viac ako polstoročie.

Investori sa zbavujú aktív citlivých na rast, pretože rastú obavy, že Fed zvýši sadzby natoľko, že uvrhne USA do recesie a s nimi aj celý svet.

Medveď ako vyšitý

Kým očakávania agresívneho zvyšovania sadzieb zo strany Fedu sú blízko vrcholu, inflačné očakávania nie sú predvídateľné. Indikátor „býk/medveď“ banky Bank of America bol už tretí týždeň po sebe na úrovni „maximálny medveď“. Analytik banky uvádza, že v reálnom vyjadrení index S&P 500 v súčasnosti smeruje k najhorším ročným výnosom od roku 1872.

Podľa prieskumov agentúry Bloomberg iní, viac býčí stratégovia, vo všeobecnosti očakávajú, že akcie sa v druhej polovici roka aspoň čiastočne zotavia. Ale napríklad Michael Wilson zo spoločnosti Morgan Stanley varoval pred ďalším poklesom, kým trh nenájde dno. Nadchádzajúca výsledková sezóna tak bude pre investorov kľúčová, pretože odhalí rozsah vplyvu vysokých cien a slabšej spotrebiteľskej nálady na zisky podnikov.

Trhový konsenzus stále počíta s približne deväťpercentným rastom príjmov podnikov v budúcom a nasledujúcom roku, čo môže byť kameňom úrazu v nasledujúcich mesiacoch, keď mnohé spoločnosti nebudú schopné dodať požadované výsledky.

V súčasnosti na burze dominujú nákupy akcií veľkých amerických spoločností a hodnotových titulov, zatiaľ čo spoločnosti s malou kapitalizáciou zaznamenávajú odliv. Podľa sektorov zaznamenal najväčší prílev sektor zdravotnej starostlivosti.

Fed musí držať smer

Frederic Mishkin, bývalý člen Rady guvernérov Fedu, je profesorom na Kolumbijskej univerzite a v televízii CNBC diskutoval o svojich názoroch na ekonomiku USA a menovú politiku. Podľa jeho názoru sa Fed dopustil niektorých chýb, ale čelí aj dôsledkom niektorých neočakávaných javov, ako je napríklad konflikt na Ukrajine.

Ekonóm považuje pravdepodobnosť hladkého pristátia americkej ekonomiky za nízku, ale dobrou správou podľa neho je, že Fed sa teraz plne sústredí na znižovanie inflácie.

Fed „zmenil kurz“, zvýšil sadzby o 75 bázických bodov a F. Mishkin si myslí, že v tom bude musieť pokračovať. Obrat v politike však prišiel trochu neskoro, čo znižuje pravdepodobnosť spomínaného hladkého pristátia. Sprísňovanie menovej politiky podobným spôsobom zvyšuje aj napätie vo finančnom systéme, ktorý tak musí centrálna banka pozorne sledovať a v prípade potreby zasiahnuť.

Podľa ekonóma bol priestor na dosiahnutie hladkého pristátia približne pred šiestimi mesiacmi. „Fed urobil niekoľko vážnych chýb, ale vojna na Ukrajine je vážnym šokom pre ekonomiku, za ktorý nemôže Fed ani vláda. Niekedy sa to jednoducho nevyvíja tak, ako by sme chceli,“ tvrdí ekonóm.

Recesia na dotyk