Klimatická zmena prináša ekonomické škody a v budúcnosti bude znamenať spomalenie hospodárskeho rastu. Zároveň znamená riziko aj pre bankový sektor. Upozornili na to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS), ktorých zastrešuje Národná banka Slovenska (NBS).
Európska únia preto smeruje k uhlíkovej neutralite, no tento cieľ je vo výhľade až v roku 2050. Do roku 2030 sa produkcia emisií oxidu uhličitého má znížiť o štyridsať percent oproti hodnotám z roku 1990.
Slovenská ekonomika sa výrazne prepadla, mohlo byť aj horšie
Spôsobov ako znižovať emisie oxidu uhličitého je množstvo, dá sa ale predpokladať, že krajiny budú zavádzať clá, dane a ďalšie regulačné opatrenia, aby sa emisie oxidu uhličitého obmedzili.
Nízka cena uhlíka
Parížska klimatická dohoda zaväzuje krajiny, aby v porovnaní s obdobím pred rozvojom priemyslu stúpla priemerná celosvetová teplota o menej ako dva stupne Celzia. Ambiciózny cieľ je obmedziť rast priemernej celosvetovej teploty na 1,5 percenta.
Obmedzenie emisií oxidu uhličitého sa pravdepodobne bude dať dosiahnuť zvýšením ceny za ne. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je potrebné pre obmedzenie otepľovania pod dva stupne Celzia zvýšiť priemernú cenu tony uhlíka v palive zo súčasných dvoch amerických dolárov na 75 amerických dolárov do roku 2030.
Ak sa emisie oxidu uhličitého nezačnú obmedzovať, do konca 21. storočia sa priemerná teplota na planéte zvýši v intervale od 2,6 do 4,8 stupňa Celzia. Taká miera oteplenia by mohla znamenať ekonomické náklady na úrovni sedem percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Zmeny klímy sa týkajú ekonomiky
To znamená problém aj pre bankový sektor a celú ekonomiku. „Centrálna banka nemá v priamej pôsobnosti boj s klimatickými zmenami, avšak dôsledky klimatických zmien ovplyvňujú výkonnosť ekonomiky a kondíciu finančného sektora,“ hovoria analytici ÚMS.
Aj pre Slovensko bude klimatická zmena znamenať hospodárske škody. „Ak sa neprijmú žiadne politiky na zmiernie klimatických zmien, Slovensko môže celkovo stratiť 0,71 percenta HDP do konca roka 2030 a 7,54 percenta HDP do konca roka 2100,“ upozorňujú analytici.
Klimatické katastrofy totiž priamo ovplyvňujú ekonomiku. „Zdravie finančného sektora je v kompetencií centrálnej banky a preto je dôležité poznať transmisné kanály, ktorými sa klimatické riziká prenášajú do ekonomiky a finančného systému, a tiež vedieť odhadnúť pridružené náklady,“ upozorňujú analytici ÚMS.
Fyzické riziko, teda povodne, suchá či požiare, a adaptačné riziko spojené s prechodom na nízkouhlikovú ekonomiku, sa priamo menia na ekonomické riziká. Kreditné riziko tvorí potenciálny pokles tržieb firiem, aj pokles, prípadne úplná strata príjmu ľudí. Zároveň môžu okrem iného rásť ceny poistenia a náklady na poistné udalosti a vážnejšie budú aj nepoistené riziká.
Okrem toho do úvahy pripadajú ďalšie operatívne a trhové riziká. Klimatická zmena je teda témou aj pre ekonómov. „Fyzické riziko predstavuje hmotné prejavy klimatických zmien ako búrky, záplavy, zosuvy pôdy, cunami, zemetrasenia, horúčavy a sucho. V Európe tri percentá klimatických udalostí spôsobujú 75 percent ekonomických škôd. Prírodné katastrofy súvisiace s počasím a podnebím spôsobili v Európe za posledných štyridsať rokov ekonomické straty v objeme 453 miliárd eur,“ uvádzajú analytici ÚMS .
Priemerné ročné škody spôsobené počasím vzrástli zo 7,4 miliardy eur v období osemdesiatych rokov na 13 miliárd eur v poslednom období.
Uhlíkové dane môžu byť na obzore
Pravdepodobnosť, že v Európe budú vznikať okrem iného aj ekologické dane, sa zvyšuje s príchodom pandémie ochorenia Covid-19. V rámci boja proti ekonomickým škodám vznikol veľký európsky plán obnovy Next Generation EU v hodnote 750 miliardy eur, čiže 5,4 percenta HDP. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej nemá EÚ na tento plán k dispozícii dostatok zdrojov a bude to musieť riešiť. „Aby uľahčila realizáciu svojho plánu, chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane. Komisia má tieto návrhy konkretizovať do troch rokov,“ hovorí K. Muchová.
Za úvahy o klimatických zmenách a ich vplyve na hospodársky život získal v roku 2018 William Nordhaus Nobelovu cenu za ekonómiu. W. Nordhaus sa tiež zamýšľa nad tým, že k dosiahnutiu klimatických cieľov je potrebné zvýšiť cenu uhlíka, jednou z ciest sú práve uhlíkové dane.
