V mediálnom priestore panuje na prvý pohľad nespochybniteľná pravda: centrálne banky dokážu kedykoľvek zastaviť ekonomické problémy znižovaním úrokových sadzieb. Keďže teraz je ale hlavným problémom inflácia, vyčkávajú.
Túto doktrínu v stredu prezentoval aj slovenský centrálny bankár Peter Kažimír blogom s názvom „Keď stáť znamená kráčať vpred“. Síce pripustil, že v eurozóne pretrvávajú riziká pomalšieho rastu, avšak centrálna banka podľa neho potrebuje čas. „Užime si leto a počkajme si na septembrovú ‚zdravotnú prehliadku‘,“ uzatvára P. Kažimír.
Oddychové leto však nevidí známy americký bývalý centrálny bankár Bill Dudley. Ten rovnako pred dvomi dňami spustil vlnu polemiky o tom, ako dobre je nastavená súčasná menová politika americkej centrálnej banky.
B. Dudley v článku „Zmenil som svoj názor. Fed musí znížiť sadzby teraz“ uvádza, že doteraz bol zástancom vyšších sadzieb po dlhšiu dobu. To sa však zmenilo, keďže americká ekonomika viditeľne chladne. Napriek tomu, že bohatší spotrebitelia stále míňajú, chudobná časť populácie už prišla o svoje pandemické úspory. Úrokové sadzby ich rozpočty ohrozujú a nútia brať si úvery na kreditných kartách a drahé pôžičky na autá.
Najhorší podľa B. Dudleyho je vývoj trojmesačnej miery nezamestnanosti, ktorá vzrástla o 0,43 percenta, a blíži sa k úrovni Sahmovej pravidla. To ešte nikdy v histórii nesklamalo a vždy prišla recesia. Kľúčové však je zdôvodnenie B. Dudleyho, prečo s rastom nezamestnanosti vždy prichádza ekonomická kríza.
Zhoršovanie trhu práce podľa neho vytvára samopodporujúcu slučku vzájomnej spätnej väzby, ktorá funguje nasledovne. Keď je málo pracovných pozícií, domácnosti šetria, čím sa ekonomika oslabuje a biznis znižuje investície. To následne vedie k prepúšťaniu a ďalšiemu znižovaniu výdavkov domácností.
To je dôvod, prečo nezamestnanosť, ktorá presiahne 0,5-percentný nárast, vždy viedla k väčšej nezamestnanosti. Najnižší takýto rast nezamestnanosti bol o dva percentuálne body, tvrdí B. Dudley. Presne toto je situácia, ktorá sa aktuálne rysuje v americkej ekonomike.
V európskej ekonomike zatiaľ rast nezamestnanosti nie je problém. Tunajšia miera nezamestnanosti klesá na historické minimá, stále je však takmer dvakrát väčšia, ako je aktuálna úroveň americkej nezamestnanosti. Európska ekonomika má štrukturálne problémy.
Napriek pozitívnym výhľadom spred niekoľkých mesiacov sa ukázalo, že väčší optimizmus ohľadom európskej ekonomiky nemá reálne základy. Kľúčový predstihový indikátor PMI opäť v júli klesol v najväčších ekonomikách a dostal sa opäť do kontrakcie. Problémom je najmä sektor výroby v Nemecku a Francúzsku. No ani sektor služieb nie je príliš silný.
„Najnovší vývoj sa ukázal ako studená sprcha pre tieto očakávania,“ napísal ekonóm ING Carsten Brzeski o nádeji, že ekonomika eurozóny sa v druhom polroku odrazí k väčšiemu rastu.
Už to nie sú iba makroekonomické dáta, ktoré ukazujú na problémy v európskej ekonomike. Výsledková sezóna tvrdo zasiahla tržby firiem orientujúcich sa na bohatšiu klientelu aj bežné domácnosti.
Najprv to bol francúzsky gigant LVMH, ktorého tržby vzrástli iba o jedno percento a akcie reagovali poklesom. Kým LVMH sa špecializuje na luxus a čínske spomalenie trhu prináša razantný pokles obratu pochádzajúceho z Ázie, problémy sa črtajú najmä u európskych spotrebiteľov.
Nie je lepší príklad ako portugalská spoločnosť Jerónimo Martins, ktorá vlastní poľský maloobchodný reťazec Biedronka. Hospodárske výsledky vo štvrtok ukázali, že porovnateľné tržby Biedronky poklesli o takmer päť percent. Akcie spoločnosti reagovali najväčším prepadom od roku 2008.
Podobne negatívne prekvapili akcie ďalšieho poľského diskontného reťazca Pepco Group. Avšak zďaleka nejde iba o problémy poľskej ekonomiky a sily tamojších spotrebiteľov. Vo štvrtok reportovala výsledky aj švajčiarska spoločnosť Nestlé, ktorej akcie rovnako spadli po tom, ako sa ukázalo, že spotrebitelia nedokážu absorbovať ďalšie cenové nárasty.
„Spotrebitelia sa správajú tak, že hľadajú hodnotu. Existuje tlak, najmä v skupine s nízkymi príjmami," povedal generálny riaditeľ Nestlé Mark Schneider počas telefonátu s novinármi. Maloobchodné firmy sa pripojili k ďalším spoločnostiam, ktoré reportovali slabé tržby od Porsche a Stellantisu až po Hermes a Burberry.
Ak by centrálni bankári vyšli zo slonovinovej veže, zistili by, že inflácia už dávno nie je problém. Prakticky nikdy nebola a nárast cien bol iba ponukovým šokom, ktorý dávno odznel. Avšak tým, že držia úrokové sadzby vysoko, ničia spotrebu domácností a realitný sektor posielajú do útlmu.
Banky prestali požičiavať a podľa mnohých ekonómov je len otázkou času, kedy príde silnejšia recesia. Centrálni bankári síce dúfajú, že znižovaním sadzieb dokážu ekonomický rast opäť naštartovať, avšak história ukazuje, že ide o omyl. Akonáhle začnú ľudia šetriť, znižovanie úrokových sadzieb nedokáže naštartovať ekonomiku k odrazu.
Aj keď na prvý pohľad nižšie sadzby mohli spôsobiť vyšší záujem o úvery, banky budú oveľa obozretnejšie pri rozdávaní úverov v situácii, keď sa bude ekonomika spomaľovať. Čím viac sa bude spomaľovať, tým menej budú banky ochotné dávať úvery a situácia sa bude ďalej zhoršovať. Takto to fungovalo vždy v histórii a nie je dôvod, aby sa tento princíp zmenil.
Preto by mali byť centrálne banky obozretné v tom, čo robia. Pretože akonáhle spustia menšiu recesiu, jej dynamiku už zastaviť nedokážu. A je jedno, o koľko následne znížia úrokové sadzby. Už teraz sú úrokové sadzby príliš vysoko a dva mesiace čakania situáciu nezlepšia.
