Každé druhé euro je investované so stratou. Tvrdá daň za strach z reformy II. piliera

Sporenie je bežná súčasť života pracujúcich ľudí. Niekto si sporí na nové auto, iný si vytvára rezervu na horšie časy. V obidvoch prípadoch je kľúčom k úspechu pravidelné odkladanie určitej sumy.

Mesačne môže ísť napríklad o 30 eur. Peniaze sa každý mesiac odložia do pokladničky. Tá sa po roku otvorí a namiesto očakávaných 360 eur je v nej len 348 eur. Chýbajúcich dvanásť eur zbystrí pozornosť takmer každého sporiteľa. Málokto len tak mávne rukou. Väčšina bude chcieť zistiť príčinu nečakanej straty. Jedine po odhalení problému je možné vyhnúť sa budúcim stratám.

Jednou zo základných ľudských vlastností je hromadenie majetku. Lenže tento vrodený inštinkt akosi nefunguje pri sporení v druhom dôchodkovom pilieri. Pravdepodobne pre zložitosť systému sa o zhodnocovanie peňazí väčšina Slovákov nezaujíma. Výsledkom sú premárnené investičné príležitosti a obrovské straty. Vo výške dvoch až ôsmich miliárd eur. Taký je kvalifikovaný odhad dôsledkov zlého investovania zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Paradox druhého piliera

Dlhodobo najmenej zarábajú dlhopisové fondy druhého piliera. Obnovenie masívneho tlačenia peňazí pre pandémiu situáciu ešte zhoršilo. Od začiatku roka sú v strate štyri z piatich dlhopisových fondov. Znehodnotenie peňazí sa pohybuje od mínus 0,34 do mínus 3,31 percenta.

Napriek tomu je práve v týchto fondoch väčšina peňazí – aktuálne takmer 6,04 miliardy eur. Celkovo má takmer 1,7 milióna Slovákov uložených v druhom pilieri viac ako 11,48 miliardy eur. Od začiatku januára do konca septembra tohto roka bolo so stratou investované každé druhé euro.

Súčasná vláda Eduarda Hegera s tým nespravila vôbec nič. Napriek tomu, že ide o dlhodobo známy problém a jeho riešenie je súčasťou programového vyhlásenia. Problémom je nedostatok odvahy na presadenie ťažký reforiem.

Žiadne silné garancie