Hrubú mzdu treba vraj zrušiť. Nedáva žiadny zmysel, tvrdia analytici z INESS

Hrubá mzda je myšlienkový koncept, ktorý nefunguje a mal by sa prestať používať. Myslia si to analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) s tým, že hrubá mzda nehovorí zamestnancom, koľko zarobia, a navyše skrýva náklady, ktoré stoja zamestnanci zamestnávateľov.

„Hrubá mzda z ekonomického hľadiska nedáva žiadny zmysel, je to účtovná fikcia, ktorú vytvorili politici. V skutočnosti existujú len dva druhy ekonomicky dôležitej mzdy... Na jednej strane je to čistá mzda, teda to, čo dostane zamestnanec na konci mesiaca na svoj účet, na druhej strane sú to mzdové náklady, to sú všetky náklady, ktoré musí zamestnávateľ zaplatiť, keď chce zamestnanca zamestnávať,“ hovorí analytik INESS Róbert Chovanculiak. Hrubá mzda je teda podľa neho iba zákonom určená hodnota, ktorá sa nachádza medzi čistou mzdou a hrubými nákladmi.

Bremeno na zamestnávateľoch

Prepočty INESS hovoria, že na Slovensku je hrubá mzda určená tak, že väčšinu nákladov znášajú zamestnávatelia. „Na Slovensku máme hrubú mzdu stanovenú relatívne blízko k čistej mzde. Z hrubej mzdy sa platia rôzne odvody a odvody, ktoré platí zamestnávateľ, sú okolo 35,2 percenta,“ hovorí R. Chovanculiak s tým, že táto záťaž zamestnávateľov je tretia najvyššia v rámci EÚ. Viac platia zamestnávatelia už iba v Rakúsku a vo Francúzsku.

Analytik upozorňuje na to, že takto nastavená výška hrubej mzdy vyvoláva tlak na neustály rast minimálnej mzdy, keďže je relatívne nízka. Lepším riešením by podľa predstaviteľov INESS bolo nastaviť systém tak, aby väčšina odvodového zaťaženia prešla na zamestnancov. Tí by následne od zamestnávateľa dostávali sumu, ktorá sa blíži celej sume mzdových nákladov.

To by malo podľa analytika výrazný psychologický efekt. „Odvody, samozrejme, v skutočnosti neplatí zamestnávateľ, ale zamestnanec a musí si na ne zarobiť. Zamestnanec má ale pocit, že zarába málo a to vytvára určitý konflikt vo vnútri firiem,“ upozorňuje R. Chovanculiak.

Upozorňuje na to, že ak zamestnanec získa zvýšenie hrubej mzdy o sto eur, reálne dostane viac o približne sedemdesiat, no zamestnávateľovi vznikol náklad vo výške zhruba 135 eur. Presun odvodového zaťaženia na stranu zamestnanca by znamenal, že by sa navýšenie jeho platu blížilo k sume 135 eur, no vyššie by boli aj jeho odvodové povinnosti.

Väčšinu záťaže zamestnanci nevidia

Analytici INESS sa za túto predovšetkým technickú zmenu prihovárajú najmä preto, aby zamestnanec názorne videl, aká je skutočná cena jeho práce. Podľa R. Chovanculiaka zamestnanci, ktorí nepoznajú skutočnú cenu svojej práce, potom nepožadujú od štátu, aby bol efektívnejší. „Keď si občania neuvedomujú, koľko platia za verejný sektor, tak dostatočne netlačia na znižovanie daní a odvodov,“ hovorí R. Chovanculiak.

Z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia patrí Slovensko ku krajinám, kde je záťaž skôr vyššia. Za rok 2019 bol na Slovensku podiel daní a odvodov na mzdových nákladoch vo výške 41,88 percenta, pričom priemer krajín OECD je na úrovni 35,97 percenta.

„Keby sme na Slovensku prestali hovoriť, že priemerná mzda je 1 150 eur v hrubom a začali by sme hovoriť o tom, že priemerná mzda na Slovensku je 1 550 eur, čo by bola priemerná mzda z pohľadu mzdových nákladov, tak by sa zmenila diskusia o platoch,“ hovorí R. Chovanculiak.

Občania by totiž videli, že zo mzdy 1550 eur nakoniec na účet dostanú len 770 eur. Takto vyčíslená cena štátu by zároveň mohla vyvolať tlak občanov na vyššiu kvalitu verejných služieb. V súčasnosti veľká časť ceny práce pozornosti bežných ľudí uniká a vidia ju len tí, ktorí poctivo čítajú vlastné výplatné pásky.

K presunu odvodového zaťaženia zo zamestnávateľov na zamestnancov sa v nedávnej minulosti odhodlala Litva. V súčasnosti je v tejto krajine odvodové zaťaženie firiem v tejto krajine vo výške 1,7 percenta.

Zmenili by sa sadzby

Prípadná filozofická zmena v systéme odvodového zaťaženia by ale znamenala nominálny pokles sadzieb, ak by skutočné zaťaženie odvodmi malo zostať rovnaké. Sadzby sociálnych odvodov platených zamestnancom a zamestnávateľom boli pôvodne vo výške 34,6 percenta. V zmenenom systéme skutočnej hrubej mzdy by bola sadzba za sociálne odvody vo výške 25,59 percenta.

Sadzby zdravotných odvodov platených zamestnancom a zamestnávateľom boli pôvodne vo výške 14 percenta. V zmenenom systéme skutočnej hrubej mzdy by bola sadzba za sociálne odvody vo výške 10,36 percenta.

Reforma sa, možno, chystá

INESS s týmto návrhom prichádza v čase, keď sa pripravuje dôchodková a daňovo-odvodová reforma. Svoju predstavu už načrtol minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Sľubuje reálne zníženie odvodového zaťaženia. Aby si to štát mohol dovoliť, chce na to použiť peniaze z EÚ, ktoré sú určené na obnovu ekonomík európskych krajín po kríze vyvolanej pandémiou ochorenia Covid-19.

V koalícii teda zďaleka nie je zhoda na tom, či sa európske peniaze na zníženie odvodov použijú. M. Krajniak však navrhuje zníženie celkového odvodového zaťaženia o šesť percentuálnych bodov na 28,6 percenta. Jeden sociálny odvod by obsahoval príspevky do prvého a druhého piliera, kontroverzný rodičovský bonus, poistenie v nezamestnanosti a poistenie zamestnanosti, teda „kurzarbeit“.

Návrh počíta aj s tým, že sadzby dane z príjmov fyzických osôb, právnických osôb a živnostníkov by klesli zhodne o jeden percentuálny bod. Na tento účel chce minister použiť 2,9 miliardy eur z protipandemických fondov EÚ, teda peniaze, ktoré teraz nemá. Koaličné strany nemajú jednotnú predstavu o tom, ako minúť 5,8 miliardy eur z EÚ, ktoré sú určené na obnovu ekonomiky. Už teraz je na stole toľko opatrení, že väčšina z nich zostane iba na papieri.