Bol to moment, ktorý zachránil eurozónu. 26. júla 2012 vtedajší guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi reagoval na skepsu investorov voči periférnym krajinám eurozóny slovami, že na záchranu eura spraví „všetko, čo len bude treba“.
Paradoxne, nemusel spraviť nič. Stačili jeho slová a ohlásenie programu Priamych monetárnych transakcií (OMT), ktoré ale centrálna banka nemusela nikdy použiť. Investori si boli istí, že ECB má vôľu aj možnosti znížiť vysoké úroky na vládnych dlhopisoch Grécka, Talianska či Španielska.
Odvtedy prešlo desať rokov, no problémy pretrvali. Nízke úrokové sadzby nepomohli južanským krajinám znížiť svoj dlh. Naopak, ten počas koronakrízy narástol na nové rekordné úrovne. Súčasná fiškálna situácia ohrozených krajín je horšia, ako bola na vrchole európskej dlhovej krízy.
Kým však vtedy mala Európska centrálna banka komfort k znižovaniu úrokových sadzieb do záporného pásma a vytváraniu programov kvantitatívneho uvoľňovania, teraz pred ňou stojí nová nepoznaná výzva – vysoká inflácia.
Inflácia dala ekonómom ďalšiu facku. Miesto vrcholu prišla stagflácia. Jediným víťazom je dolár
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?