Vo Frankfurte zazvonil červený telefón, ECB vyťahuje ťažké zbrane

Zníženie sadzieb na októbrovom zasadnutí Európskej centrálnej banky členovia pôvodne neplánovali a skôr len opatrne pripúšťali. Súčasné okolnosti však tlačia ECB k novým opatreniam. Prudké spomalenie inflácie, ktoré odráža ekonomickú slabosť, ukazuje potrebu rýchlej odpovede na vznikajúce riziká.

Od leta sa situácia v eurozóne rapídne zhoršila. V júni ECB znížila sadzby po prvýkrát od roku 2019, čím zmenila smerovanie menovej politiky. V tom čase americký Fed aj britská Bank of England ešte držali sadzby na dlhodobých maximách a ECB tiež nevidela dôvod na rýchlejšie kroky. Rekordné štyri percentá ECB postupne znížila na 3,75 percenta a očakávalo sa, že do konca roka 2024 sadzby klesnú ešte jeden až dvakrát – v septembri a decembri.

Prezidentka ECB Christine Lagardová sa odmietala predčasne viazať k budúcim krokom a na znižovanie sadzieb uvalila embargo. Zvýšené riziká poklesu však priznala. V septembri však sadzby znížila na 3,5 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami, no medzičasom sa ekonomická situácia naďalej zhoršovala a inflácia sa prestala byť vnímať ako hlavný problém.

V septembri pristúpil americký Fed k neočakávane rýchlemu zníženiu sadzieb a pripustil, že ak by mal lepšie informácie o slabosti trhu, urobil by tento krok už v júli. Tábor „jastrabov“ v ECB, ktorý trval na zdržaní sa predčasného znižovania kvôli obavám z inflácie, strácal argumenty. Posledný z nich padol, keď sa v septembri medziročný rast inflácie prepadol z očakávaných 2,2 percenta na 1,8 percenta, neskôr bol dokonca ešte spresnený na 1,7 percenta.

Mrazivý závan z ekonomiky eurozóny