Fragmentovaná Európa stráca konkurencieschopnosť. Trumpov imperializmus prilieva olej do ohňa

Európska ekonomika sa nachádza na pokraji stagnácie. Po negatívnych vplyvoch pandémie čelí aj technologickej zaostalosti v strategických oblastiach, ako sú umelá inteligencia a výroba polovodičov. Priemyselný sektor sa prepadá do recesie a vyhliadky na návrat k rastu zostávajú nejasné. Nemecko a Francúzsko, dve najsilnejšie ekonomiky EÚ, zaznamenali koncom roka 2024 pokles, pričom prognózy nenaznačujú rýchle zotavenie. 

Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose minulý mesiac analytici navyše upozornili na potenciálne dôsledky druhého mandátu Donalda Trumpa. Jeho politika deregulácie, daňových stimulov a protekcionizmu by podľa nich mohla ešte viac posilniť americké kapitálové trhy. Medzinárodný menový fond (IMF) preto očakáva, že hospodársky rast USA do konca dekády bude neustále prekonávať európske tempo. 

„Politické, kultúrne a geografické faktory, spolu s obmedzenou likviditou a fragmentovaným finančným trhom, brzdia dynamiku európskej ekonomiky. Kontinent je uväznený medzi USA a Čínou a ťažko si udržiava konkurencieschopnosť,“ uvádza agentúra Bloomberg. 

Kapitál opúšťa Európu 

Odlev kapitálu z európskych trhov naberá na intenzite, čo ohrozuje najmä startupové firmy, ktoré čelia rastúcim problémom pri získavaní financovania. Od roku 2020 bolo z európskych akciových fondov vyvedených viac ako 300 miliárd dolárov a podiel EÚ na globálnych kapitálových trhoch sa podľa think-tanku New Financial znížil na približne desať percent, ďaleko za USA či Áziou. 

Aj keď globálny akciový rast posunul index Stoxx Europe 600 na historické maximá, jeho výkon stále zaostáva za americkým S&P 500. V roku 2024 bol rozdiel medzi nimi najväčší za posledné dve dekády. Americké akcie sú pritom oceňované na 22-násobok zisku, čo je takmer o 60 percent viac než európske. 

Hlavnou príčinou je dominancia amerických technologických gigantov ako Apple, Nvidia a Microsoft. Kým ich trhová hodnota v poslednom čase prudko rástla, európske najväčšie firmy, zväčša z priemyslu a farmaceutiky, len ťažko prekračujú hranicu jedného bilióna dolárov. 

Tento trend si všimli aj firmy ako britský dizajnér čipov Arm Holdings či švédsky fintech Klarna Group, ktoré sa rozhodli pre primárne kótovanie na amerických burzách. Podobne konajú aj iné veľké podniky, ako napríklad francúzsky energetický konglomerát TotalEnergies či britská reklamná spoločnosť WPP.

Obchodná vojna a faktor Trump