Ministerstvo verí, že finančný agent bude takto zainteresovaný na dlhodobejšom vzťahu medzi klientom a finančnou inštitúciou. V životnom poistení by sa malo zamedziť prepoisťovaniu klientov medzi konkurenčným poisťovňami po uplynutí relatívne krátkej doby.

Okrem toho, že by rezort rád siahol do vreciek sprostredkovateľov (čím ušetrí peniaze bankám a poisťovniam), chce načiahnuť ruku aj opačným smerom. Navrhuje, že daňovo uznateľné provízie budú v bankách len do jedného percenta a v poisťovniach dokonca len vo výške 0,07-násobku (teda siedmich percent) ročného poistného.

Celé sa to má týkať odmien za produkty uzatvorené od budúceho roka. Výnimkou budú finančné produkty uzatvárané najviac do jedného roka, či už ide o cestovné poistenie, či krátkodobý spotrebný úver. Ministerstvo si myslí, že „stanovenie maximálnej výšky odmeny by sa mala premietnuť aj do nižšej ceny príslušných finančných produktov“.

Sprostredkovatelia zaplačú

Podľa územného riaditeľa Romana Gálika zo spoločnosti Fincentrum by bol takýto návrh likvidačný pre väčšinu z 29-tisíc fyzických a päť stoviek právnických osôb, ktoré na sprostredkovateľskom trhu pôsobia. Na svojom blogu na blog.sme.sk píše o tom, že vládny návrh je výsledkom bankového lobingu zo strany veľkých bánk. Pretože banky si potrebujú znížiť výdavky na provízie a znížiť tlak na refinancovanie.

Z prínosu sprostredkovateľských sietí totiž profitujú najmä menšie a stredné banky, ktoré sú na províziách ochotné zaplatiť viac. Tie by novou legislatívou stratili možnosti rýchlejšieho rastu. Podľa neho väčšina bánk dávala províziu 1,4 až dve percentá do maklérskej spoločnosti hneď v prvom roku. Teraz by mali prejsť na províziu 0,19 percenta každý rok.

Podľa R. Gálika to „vyvolá čierny trh s neoficiálne vyberanými poplatkami za sprostredkovanie priamo od klientov“. Je podľa neho logické, že klienti budú ešte viac chcieť služby od sprostredkovateľov, ktorí zostali. Tí budú za to platení sedemnásobne menej ako doteraz. Aspoň na začiatku, lebo počas nasledujúcich siedmich rokov sa ich príjmy súčasným môžu vyrovnať. Veľká časť stredných a menších sprostredkovateľských spoločností na trhu podľa neho skrachuje.

Viaceré sprostredkovateľské firmy pritom v posledných rokoch prechádzajú na priebežne platené provízie, teda také, ktoré sa nevyplácajú okamžite po uzavretí produktu, ale postupne. Zákon by ich vlastne ustanovil ako jediné možné, čo nemusí vyhovovať všetkým typom produktov.

Trochu inak

Zaujímavosťou je, že návrh sa netýka stavebného sporenia, len úverov. Stavebné sporiteľne by tak síce boli limitované pri predaji medziúverov cez sprostredkovateľov, ale vedeli by ich motivovať pri uzatváraní stavebného sporenia, ktoré sa k medziúveru viaže. „Toto by vytvorilo monopol pre stavebné sporiteľne, resp. tú najväčšiu na možnú výšku provízií, ktorú by vedeli dávať za medziúvery so stavebným sporením oproti iným spotrebiteľským úverom a úverom na bývanie,“ upozornil R. Gálik.

Predaj finančných produktov cez sprostredkovateľov už dlhšie sleduje aj Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej napríklad v bankách predstavujú tieto siete možné strategické riziko. Práve pre silnú previazanosť s nimi sa obáva ich tlaku na zmierňovanie úverových štandardov nad rámec obozretných pravidiel. Aj preto mali banky podľa odporúčania NBS (neskôr prešlo do zákonnej formy) sledovať portfólio od sprostredkovateľov zvlášť, a keby javilo horšie známky ako to od vlastnej siete, mali vyvodiť dôsledky.

Poisťovne návrh podľa šéfky Slovenskej asociácie poisťovní Jozefíny Žákovej momentálne analyzujú.