Finančné domy vyslali Európskej centrálnej banke jasný signál. Peniaze už nepožičajú hocikomu

Banky v eurozóne čoraz menej tolerujú riziko nesplatenia úveru. Dôvodom sú zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky a obavy z recesie. Viaceré podporné programy spejú ku koncu a finančným domom preto postupne klesá likvidita potrebná na nové pôžičky. Také sú závery najnovšieho prieskumu Európskej centrálnej banky. Počas prvých troch mesiacov tohto roka približne každá tretia banka sprísnila poskytovanie firemných úverov. Pri úveroch na bývanie má tvrdšie podmienky každá piata a pri spotrebných pôžičkách každá desiata.

Za súčasný stav v eurozóne môže Európska centrálna banka. Konkrétne, jej snaha o zníženie inflácie prostredníctvom drahých a menej dostupných pôžičiek. Z pohľadu menového regulátora sa najväčšie úspechy zaznamenali pri pôžičkách zamestnávateľom. V prvom kvartáli tohto roka sprísnilo podmienky na poskytovanie firemných úverov dvadsaťsedem percent bánk v eurozóne. Rovnako tvrdé sprísňovanie prebehlo aj v posledných troch mesiacoch minulého roka. Ide o takzvané čisté percento, ktoré je rozdielom medzi bankami sprísňujúcimi podmienky a tými, ktoré, naopak, zjemňujú podmienky poskytnutia úverov.

„Z historického hľadiska zostalo tempo čistého sprísňovania úverových štandardov na najvyššej úrovni od dlhovej krízy v roku 2011,“ konštatuje ECB. Počas nej sprísnilo podmienky poskytovania firemných úverov až 35 percent bánk. Ide o údaj za posledný kvartál roku 2011.

Dlhová kríza

Pred dvanástimi rokmi čelila eurozóna vážnym problémom. Pre obrovské dlhy krajín stratili banky dôveru v splácanie dlhov. Drastické obmedzenie poskytovania nových pôžičiek zvykne byť označované aj ako zamrznutie finančného trhu. Ekonómovia v tom čase dokonca otvorene diskutovali o možnosti rozpadu eurozóny. Obavy z konca spoločnej meny zmizli až po spustení kvantitatívneho uvoľňovania. Za bod zlomu zvykne byť označovaný výrok vtedajšieho prezidenta Európskej centrálnej banky Mária Draghiho. „Pre záchranu eura urobíme čokoľvek,“ povedal v júli 2012. Nasledovalo takmer dekádu trvajúce obdobie lacných peňazí a nízkych úrokov. Túto éru minulý rok ukončil nástup vysokej inflácie.

Riziko tvrdej recesie

Súčasné dlhy štátov používajúcich euro sú oveľa väčšie ako v minulosti. Medzi ekonómami narastajú obavy z prestreleného sprísňovania menovej politiky. Firmy v eurozóne v posledných mesiacoch čelia dramatickému zdražovaniu úverov. Pri malých pôžičkách splatných do jedného roka narástol od marca 2022 do marca 2023 priemerný úrok z 1,68 percenta na 4,60 percenta. Priemerná sadzba veľkých úverov nad milión eur v tom istom období vzrástla z 1,24 percenta na 4,13 percenta.

V neistých časoch sa ani samotní podnikatelia nehrnú do nových pôžičiek. „Čistý dopyt firiem po úveroch v prvom štvrťroku 2023 výrazne klesol. Pokles čistého dopytu bol silnejší, než banky očakávali v predchádzajúcom štvrťroku, a bol najsilnejší od globálnej finančnej krízy,“ približuje ECB.