Európa naháňa Čínu a Indiu v digitálnej mene. O pár mesiacov padne finálny verdikt Bruselu

Aj keď s kryptomenami je to v poslednom období ako na hojdačke, digitálne meny sú stále veľkým lákadlom pre centrálne banky. Už viac ako 70 krajín sveta je v nejakej fáze ich zavádzania, Európu nevynímajúc. Európska centrálna banka (ECB) pracuje na digitálnom eure, interne ho začala testovať už vlani v októbri a už v lete alebo na jeseň tohto roka chce schváliť príslušnú legislatívu.

Tá vytvorí virtuálnu verziu euromincí a bankoviek v rámci celej eurozóny, uvádza portál Euractiv. Potom už nič nebude brániť jeho zavádzaniu do praxe, keďže v pozadí projekt prebieha vo vybraných finančných inštitúciách štátov EÚ. Podľa Francúzska bude digitálna mena centrálnych bánk v plnej prevádzke do troch rokov, podľa šéfky Medzinárodného menového fondu Kristaliny Georgievovej to bude trvať rokov päť. Nemecko sa zasadzuje za to, že zavedenie treba urýchliť čo najskôr.

Päť partnerov projektu

Myšlienku digitálnych platieb nepriniesla iba popularita kryptomien, ale aj snaha veľkých ekonomík o zavedenie vlastnej digitálnej meny, či už napríklad v Číne alebo Indii, prezrádza pre TREND výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas Matej Dobiš. Najnovšie sa k Číne a Indii pripojilo aj Turecko, ktoré tento rok zaviedlo digitálnu líru, čo potvrdila turecká centrálna banka a začala realizovať platobné operácie v digitálnej sieti.

Európska únia nechce zaostávať. „Digitalizácia eura má za úlohu priniesť transparentnosť a legitímnosť platieb v digitálnom prostredí. Problémom je zatiaľ nedostatočná infraštruktúra a legislatíva,“ spresňuje M. Dobiš. Už vlani v októbri si ECB podľa portálu finreport spomedzi 54 uchádzačov vybrala piatich partnerov, ktorí jej s tým majú pomôcť.