ECB žije v ríši fantázie. Jej chybná politika je jedom pre stabilitu ekonomiky a spoločnosti

V roku 1998 nastúpil Otmar Issing na miesto prvého hlavného ekonóma Európskej centrálnej banky. Banky, ktorá sa hrdila, že jej jediným cieľom je cenová stabilita na úrovni dvoch percent. Súčasný rast inflácie k úrovni 7,5 percenta však o dosahovaní toho cieľa nesvedčí.

Naopak, na základe chybnej diagnózy situácie pristúpila ECB k chybnej politike. Tá bude mať na svedomí stagfláciu – vysokú infláciu a nízky ekonomický rast, čo je najhoršia kombinácia pre centrálnu banky, tvrdí v rozhovore pre Financial Times O. Issing.

Následky budú obrovské, pretože ECB stále „žije vo fantázii“, v ktorej absolútne podcenila, že sa inflácia môže dostať mimo kontroly.

K názorom O. Issinga sa pripája aj šéf najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank, Christian Sewing. Ten minulý týždeň povedal, že rastúca inflácia bude „jedom pre stabilitu našej ekonomiky a spoločnosti“.

Vojna názorov

V kontraste k názoru bývalého hlavného ekonóma ECB stojí názor súčasného hlavného ekonóma tejto inštitúcie, Philipa Lanea. Ten, podobne ako časť Rady guvernérov, tvrdí, že je toho iba málo, čo môže centrálna banka v súčasnej situácii spraviť.

Podľa neho sú to externé faktory, ktoré tlačia ceny vyššie. Pokiaľ by ECB začala zvyšovať úrokové sadzby príliš skoro, mohla by spôsobiť silný pokles ekonomiky. Negatívna situácia je ešte umocnená prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a obavami o odstrihnutie ruského plynu.

Podľa O. Issinga je ale súčasný prístup ECB chybný, keďže zakladá svoje pochopenie situácie na zlom modeli, ktorý neberie do úvahy prichádzajúce štrukturálne zmeny. ECB sa nepoučila zo stagflačného vývoja v 70. rokoch minulého storočia. A tak hrozí, že sa situácia zopakuje.

Štrukturálna zmena