Bankoví analytici pravidelne predpovedajú, ako sa budú vyvíjať úroky v eurozóne najbližší štvrťrok a aký dopad to bude mať na úročenie vkladov a hypoték na Slovensku. Okrem toho aktuálne odhadujú, čo najviac ovplyvní ekonomický vývoj v roku 2012.
Michal Mušák – analytik Slovenskej sporiteľne
Výrazné zhoršenie výhľadu európskej ekonomiky prinieslo zmenu nastavenia menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Rast ekonomiky by mal byť na budúci rok okolo nuly alebo len tesne nad ňou, čo viedlo k dvom zníženiam sadzby ECB z 1,5 na jedno percento. Zdá sa, že ECB je pod novým prezidentom "akčnejšia" a reaguje rýchlejšie ako predtým, keď si dosť cenila predvídateľnosť. Základná sadzba ECB by tak začiatkom roku mohla klesnúť aj pod doterajšie minimum jedného percenta.
To síce hovorí v prospech nižších úrokov, úrok ECB je však len jedným z faktorov, ktoré vplývajú na výšku úrokov na vkladoch a úveroch pre slovenských klientov. Veľmi bude závisieť, ako sa podarí riešiť európsku dlhovú krízu. Vyostrenie problémov v eurozóne zdražuje európskym bankám prístup k likvidite, čo tlačí úroky na úveroch aj vkladoch nahor. Spolu s pomalým rastom sa okrem toho zvyšuje aj podiel nesplácaných úverov, čo zvyšuje úroky na úveroch. Nezdá sa, že by eurozóna v krátkej dobe prišla so zázračným riešením, ktoré zásadne upokojí situáciu. Preto predpokladám, že úroky na úveroch by sa v najbližších mesiacoch mohli skôr mierne zvýšiť. V prípade termínovaných vkladov čakám pravdepodobnejšie stabilitu.
Slovensko v roku 2012
Slovensko je s eurozónou obchodne aj finančne veľmi úzko prepojené. Vzhľadom na očakávané spomalenie európskej ekonomiky k nule sme aj v sporiteľni znížili odhad rastu slovenskej ekonomiky, momentálne odhadujeme pre rok 2012 na jedno percento. Pomôcť Slovensku naopak môže postupný presun kapacít zo západnej Európy, napríklad v automobilovom priemysle, toto je však len pomalý proces. S dlhovou krízou súvisí aj ďalšia dôležitá téma - fiškálna konsolidácia. Pomalší rast ekonomiky a znížená akcieschopnosť parlamentu pred predčasnými voľbami znamenajú, že schodok slovenských verejných financií by na budúci rok mohol dosiahnuť okolo 5 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo oproti plánu na rok 2011 nepredstavuje žiadne zlepšenie. O to viac zároveň bude musieť vláda konsolidovať v ďalších rokoch.
Eva Sadovská – analytička Poštovej banky
Pre prvý štvrťrok 2012 nemáme jeden scenár, ale hneď dva. To, čo neočakávame ani náhodou, je zvyšovanie kľúčovej úrokovej sadzby ECB. Pravdepodobnejšie je jej ponechanie na súčasnej úrovni jedného percenta, nevylučujeme ale ani jej znižovanie až na úroveň 0,50 percenta. Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať situácia predovšetkým v tých krajinách eurozóny, ktoré sa ocitli v problémoch. Od ECB zároveň môžeme očakávať ďalšie uvoľňovanie monetárnej politiky v prípade, že sa zhorší situácia v komerčnom bankovom sektore.
Od nastavenia základnej úrokovej sadzby ECB sa odvíjajú aj úrokové sadzby na jednotlivých produktoch bánk. Úroky na vkladoch alebo na úveroch ale do značnej miery môžu byť ovplyvnené konkurenčným bojom o klienta či obchodnou politikou tej - ktorej banky. Ukazuje sa tak, že znižovanie sadzieb ECB nemusí na Slovensku zákonite znamenať pokles úrokov na vkladoch. Za všetko hovorí súčasná situácia. Počas posledných dvoch mesiacov tohto roka ECB znížila kľúčovú sadzbu z 1,50 na jedno percento, no slovenské banky ponúkajú na vkladových produktoch historicky najatraktívnejšie úroky.
Ani pri úveroch sa na výraznejší pokles úrokov spoliehať nemôžeme. Svoju úlohu hrá aj riziková prirážka, ktorá má v časoch prepúšťania tendenciu rásť.
Slovensko v roku 2012
V súčasnosti už asi nikto nepochybuje o tom, že slovenská ekonomika v budúcom roku spomalí. Náš odhad hovorí o celoročnom tempe rastu na úrovni 1,8 percenta. Pritom menej ako trojpercentné tempo znamená v slovenských podmienkach neschopnosť vytvárať nové pracovné miesta. Nezamestnanosť zostane teda aj v budúcom roku vysoká, očakávame dokonca mierny nárast nezamestnanosti, v prípade evidovanej miery nezamestnanosti bude atakovaná hranica 14 percent.
Dôvodom spomalenia je a aj bude neistá situácia vo svete, spomalenie globálnej ekonomiky či ekonomík najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska. Dôjde k oslabeniu zahraničného dopytu po domácich výrobkoch a následne aj k oslabeniu produkcie. Pod vplyvom pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti zostane slovenský spotrebiteľ naďalej opatrnejším, a preto spotreba domácností bude skôr stagnovať.
Všetky vyššie spomenuté faktory nebudú vytvárať dopytové inflačné tlaky zo strany spotrebiteľa. Taktiež neočakávame ani prudký nárast cien komodít na svetových trhoch. Ceny smerom nahor ale môžu posunúť vyššie regulované ceny. Očakávame preto pomalší rast cien tovarov a služieb ako v tomto roku, v priemere na úrovni 2,5 percenta, čo spôsobí reálny rast platov, avšak iba okolo jedného percenta.
Eduard Hagara – analytik ING Bank
V dvoch krokoch v priebehu jedného mesiaca ECB vymazala tohtoročné zvyšovanie základnej úrokovej sadzby, ktorá sa znovu dostala na úroveň jedného percenta. Zároveň ECB prijala dodatočné opatrenia na zlepšenie situácie s likviditou bánk, ale zatiaľ to neviedlo k zníženiu neistoty na medzibankovom trhu. Pri takom stave si banky viac cenia vklady od klientov a sú opatrnejšie aj pri poskytovaní úverov, čo sa odráža aj na klientských úrokových sadzbách. Očakávame, že ECB v prvom kvartáli ešte zníži základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu, čo sa však do klientských sadzieb premietne až s omeškaním po upokojení situácie na medzibankovom trhu (k čomu dôjde po vyriešení dlhovej krízy v eurozóne).
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
