Všetky oči a uši európskych bankárov sa vo štvrtok upriamili na prejav prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho po zasadnutí guvernérov ECB. Oznámil viac podrobností o novom podpornom programe ECB, ktorého cieľom je cez nákupy vybraných cenných papierov zdvihnúť priemernú infláciu v eurozóne. Nákupy má banka spustiť už v polovici tohto mesiaca.
„Programy (nákupov) majú trvať najmenej dva roky,“ upresnila v zverejnenom stanovisku ECB. Celkovo by centrálna banka na to mohla vynaložiť až zhruba bilión eur, keďže ako avizovala, nákupmi by sa jej bilančná suma mala dostať na úroveň zo začiatku roka 2012. Oproti terajšej úrovni je to nárast o zhruba tisíc miliárd eur.
Ako uvádza agentúra Reuters, nákupy zabezpečených dlhopisov, ktoré v našich podmienkach reprezentujú hypotekárne záložné listy (HZL) emitované bankami, by sa mali spustiť už v polovici októbra.
Do konca roka by sa mali pridať nákupy takzvaných ABSiek, teda akcií „nabalených“ na hypotéky alebo iné zabezpečené úvery. V slovenských podmienkach sa takéto cenné papiere štandardne neemitujú.
Financovať eurozónu
Tieto nové opatrenia podľa M. Draghiho podporia špecifické segmenty trhu, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu pri financovaní ekonomiky.
Či sa na Slovensku pôsobiace banky budú môcť ale nakoniec aj s HZL do podporného programu ECB zapojiť, závisí ešte od definitívneho nastavenia podmienok. Napríklad od veľkosti emisie, ktorá by spadala do nákupov ECB. Ak sa totiž emisia nastaví privysoko, napríklad na polmiliardové balíky, vylúči to z nákupov drvivú väčšinu tunajších emisií.
Ako upresnil v príhovore M. Draghi, cieľom opatrení je, aby „prispeli k návratom inflácie na úrovne blízko nášho cieľa.“ Úlohou ECB je dosiahnuť dlhodobo priemernú infláciu v eurozóne okolo dvoch percent, čo sa jej už dlhšie nedarí.
Hrozba deflácie
Niektoré štáty eurozóny, ako napríklad aj Slovensko, dokonca čelia krátkodobo deflácii, teda zápornému rastu cien.
Kľúčové sadzby tentoraz ECB nemenila, Po tom, ako ich minulý mesiac zredukovala na úroveň, ktorú M. Draghi označil za "dolnú hranicu", ponechala ECB svoju hlavnú refinančnú sadzbu vo výške 0,05 %. Depozitnú sadzbu potvrdila na úrovni -0,2 %.
Záporná sadzba znamená, že banky centrálnej banke za krátkodobé uloženie voľných aktív samé platia.
"Nenastala zmena, ale ťažiskom tohto stretnutia nie sú úrokové sadzby ale programy nákupov aktív," povedal ekonóm spoločnosti Nomura Nick Matthews. ECB už na svojom júnovom zasadaní oznámila, že v neskoršej časti tohto roka plánuje nakupovať aktívami kryté akcie a kryté dlhopisy.
