Mnohí Slováci chcú aj tento rok využiť rekreačný príspevok na Slovensku, na ktorú im prispeje ich zamestnávateľ. Ak naň vynaložia 500 eur ročne, zamestnávateľ im povinne prispeje maximálnou sumou 275 eur. Majú totiž nárok na zaplatenie 55 percent z ceny pobytu, čiže ušetria viac ako polovicu. Sami zaplatia vlastného vrecka 45 percent oprávnených nákladov, teda 225 eur.
Tento projekt spustil pred piatimi rokmi vtedajší predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý 16. októbra tohto roka podpísal koaličnú zmluvu so stranami Smer a Hlas. Je pravdepodobné, že túto formu podpory cestovného ruchu naďalej zachová, prípadne ju ešte vylepší. Jeho strana dostane v novej vláde tri rezorty, z toho jeden nový od budúceho roka, konkrétne ministerstvo pre šport a cestovných ruch.
Dáta hovoria jasne
Od roku 2019 je teda sektor cestovného ruchu na Slovensku podporovaný rekreačnými poukazmi a tiež zníženou 10-percentnou daňou z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby. Tieto opatrenia priniesli nárast počtu registrovaných prenocovaní približne o 10 percent alebo 1 milión dodatočných prenocovaní, odhadli nedávno analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR (MF SR).
Poukazy síce priniesli zvýšenú turistickú aktivitu na Slovensku a vyššie tržby hoteliérom, no nezmenila sa ziskovosť firiem ani vývoj zamestnanosti či miezd v danom sektore.
Čo sa týka zníženej sadzby DPH na ubytovanie, analýzy IFP naznačili, že k poklesu konečných cien po znížení DPH nedochádza alebo dochádza len čiastočne, a to aj napriek tomu, že sa nižšia cena pre zákazníkov často uvádza ako zamýšľaný cieľ opatrenia, konštatovali ešte v lete tohto roka analytici IFP. Poukazy využíva od ich zavedenia viac ako 200-tisíc zamestnancov ročne.
Fakt, že v prostredí rekordne vysokej ceny práce sú zamestnávatelia zaťažení financovaním rekreačných poukazov, nehovoriac o tom, že im štát diktuje, do akých benefitov majú investovať, vníma ako problém Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Povinnosť pre firmy
„Ide o extra záťaž, od ktorej treba zamestnávateľov odbremeniť. Z analýz IFP vyplýva, že poukazy zvýšili počet nocľahov asi o 10 percent, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov viac než 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok,“ spresňuje odborníčka.
Okrem toho sa cestovný ruch už dostáva na predpandemické čísla a očividne nepotrebuje takúto plošnú podporu. Podpora sa podľa nej dá urobiť regionálne adresnejšie a s nižšími nákladmi pri súčasne lepšom využití eurofondov na rozvoj cestovného ruchu.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?