Desaťtisíce Slovákov fungujú v pasci podnikania z donútenia. Štát to ide dôkladne analyzovať

Slovensko v posledných rokoch kraľuje rebríčku fiktívnych živnostníkov a aktuálne si tento problém zobrala „na mušku“ aj súčasná vláda. „Zatočiť“ s nimi chcela aj bývalá Matovičova, Hegerova aj Ódorova vláda, zámery zostali len na papieri.

Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živností zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Dokazovať to majú nielen údaje z Eurostatu, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ale aj vlaňajšie dáta z Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Príčin nútených živností je viacero, ale kľúčová je spoločenská atmosféra, hovorí štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš. „Pod vplyvom médií a tzv. think tankov sa považuje za normálne, že ľudia musia akceptovať akékoľvek nevýhodné pracovné podmienky, lebo to prispieva k ‚flexibiliteʻ a ‚konkurencieschopnostiʻ. V súčasnosti už máme veľa dôkazov, že to nie je pravda,“ spresnil. Rezort presadzuje prístup, v rámci ktorého chce objektívne vysvetliť, prečo je nútenie ľudí, aby namiesto v pracovnom pomere pracovali na živnosť, v praxi škodlivé.