Položená otázka umožňuje pri jej zodpovedaní viaceré altarnatívy z hľadiska vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Budem preto pri jej zodpovedaní vychádzať zo vzťahu, že spoločník/-ci spoločnosti a konateľka sú manžel a manželka, a tichý spoločník je treťou - inou osobou.
Otázka obsahuje v podstate tri okruhy právnych problémov.
Manžel a deti
1. Pýtate sa, či v prípade úmrtia konateľky jednoosobovej s.r.o dedí obchodný podiel aj manžel, napriek tomu, že s.r.o. bola založená konateľkou ešte pred uzatvorením manželstva. Prvá časť otázky sa týka dedenia obchodného podielu pri jednosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (§ 114 Obchod. zákonníka).
Otázka dedenia obchodného podielu je upravená v ust. § 116 Obchodného zákonníka tak, že obchodný podiel sa dedí, pričom spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom; pri jednoosobovej spoločnosti nie je možné vylúčiť dedenie obchodného podielu.
Dedenie sa spravuje ust. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého ďalej vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetom dedenia sú majetok a dlhy poručiteľa.
Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa, ku ktorému majetku prináleží aj obchodný podiel poručiteľky.
Všeobecnou hodnotou sa rozumie cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 200 CMP). Vyhláškou, na základe ktorej sa určí hodnota obchod. podielu je vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (§ 12 vyhl.o odmenách notárov).
Základ odpovede na otázku, či dedičom obchodného podielu, ktorý bol nadobudnutý pred uzatvorením manželstva bude dediť manžel poručiteľky, nájdeme v ust. § 143 Obč. zákonníka.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi a vzniká uzatvorením manželstva, do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Nakoľko manželka nadobudla obchodný podiel pred uzatvorením manželstva, tento do BSM nemôže patriť, keďže bol nadobudnutý pred uzatvorením manželstva a na jeho kúpu nemohli byť použité prostriedky patriace do BSM.
S týmto obchodným podielom mohla poručiteľka voľne disponovať a nakladať aj počas trvania BSM, nakoľko len ona bola spoločníkom spoločnosti, ktorá uzatvorila spoločenskú zmluvu, pričom však výnosy z tohto obchodného podielu už do BSM patria (napr. podiel na zisku, vyrovnávací podiel, vyplatená cena obchodného podielu pri jeho prevode a pod.) /NS SR 6 Obdo 30/2009 /.
Obchodný podiel ako taký je vždy vo výlučnom vlastníctve manžela – spoločníka, ktorý uzatvoril spoločenskú zmluvu podľa Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k Obč. zákonníku. Dôležitým v tomto smere je judikát NS SR 5 Obdo11/2007, ktorý vyslovil, že pri predaji obchodného podielu, ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, k prevodu obchodného podielu, keďže tento úkon vymyká z kategórie bežných vecí, bude musieť mať súhlas druhého manžela (§§ 39 a 145 Obč. zákonníka).
Z otázky vyplýva, že obchodný podiel bol nadobudnutý pred uzatvorením manželstva, potom v prípade smrti spoločníka - manželky ako vlastníka obchod podielu, dedičom v I. skupine dedičov podľa § 473 Obč. zákonníka sú deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. V dedičskom konaní sa najprv vyporiadava BSM a až následne sú aktíva a dlhy poručiteľa predmetom dedenia. Keďže obchodný podiel bola nadobudnutý pred uzatvorením manželstva a z výlučných prostriedkov manželky, obchodný podiel ako taký nebude patriť do BSM.
Pozostalý manžel bude mať preto tiež nárok, aby výnosy zo spoločného majetku patriaceho do BSM do výlučného majetku druhého manžela, do jej obchodného podielu sa vyporiadali v rámci vyporiadania BSM v konaní dedičstve po poručiteľke (§ 150 druhá veta Obč. zákonníka).
Manžel teda bude dedičom obchodného podielu ako dedič I. dedičskej skupiny v zmysle ust. 473 Obč. zákonníka: "V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom."
Zo zákona nie je vylúčené, aby obchodný podiel nadobudlo viacero dedičov.
Manžel vo firme spoločníkom
2. Ak by sa manžel stal spoločníkom s. r. o., tak právo dedenia v prípade smrti konateľky pripúšťa viaceré alternatívy. Úmrtie konateľky - manželky ako štatutárneho orgánu je vzťahom obchodnoprávnym a prípadne aj pracovnoprávnym a pokiaľ konateľka nebola aj spoločníkom spoločnosti, zánik funkcie konateľky nemá vplyv na dedenie obchodného podielu, keďže konateľka nebola súčasne vlastníkom obchodného podielu. Vzniknuté nároky po úmrtí konateľky by mohli predstavovať nevyplatenú mzdu, nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky podľa § 116 Zákonníka práce, a pod.(§ 35 ZP).
Ak by konateľka bola aj spoločníčkou spoločnosti s.r.o., potom platí odpoveď uvedená pod č. 1.
Tichý spoločník dedičom?
3. Úmrtie spoločníka spoločnosti nemá vplyv na to, aby tichý spoločník sa stal zo zákona dedičom obchodného podielu zomrelého spoločníka ako poručiteľa, ibaže by sa jednalo o vzťah manžela - manželky alebo vzťah podľa dedičského práva (zákonný, závetný dedič).
Tichý spoločník len poskytuje podnikateľovi finančný vklad do podnikania, na základe ktorého mu má byť vyplácaný podiel na zisku z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania (§ 673 a nasl. Obchod. zákonníka).
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
