Dnešní tridsiatnici od rodičov ako deti neustále počúvali, že ak sa budú dobre učiť, nájdu si skvelú prácu a budú sa mať dobre. V súčasnom ekonomickom prostredí to, zdá sa, nestačí. To, či si mladý človek bude môcť dovoliť kúpiť vlastné bývanie, sa dnes do veľkej miery odvíja nielen od jeho pracovných úspechov, ale aj zdedeného majetku.
Ekonomické korene tohto trendu siahajú do 80. rokov 20. storočia. Finančná kríza z roku 2008 jeho rozmach urýchlila, keďže súkromné bohatstvo vtedy prudko stúpalo a mzdy začali stagnovať. Namiesto meritokracie – kde úspech meria tvrdá práca – začínajú rozvinuté ekonomiky vykazovať známky „dedičokracie“ založenej na rodinnom bohatstve.
Vstup do dospelosti sa dnes odvíja od toho, akých majetných má človek rodičov. Bohatstvo predchádzajúcich generácii určuje, ktoré míľniky sú pre mladých dosiahnuteľné a ktoré nie. Mnohí z nich si nemôžu vlastné bývanie dovoliť. Slováci musia napríklad odpracovať takmer 25 rokov, aby si mohli kúpiť dom s rozlohou sto štvorcových metrov. Podľa údajov Eurostatu tu v roku 2023 žilo až 69,8 mladých vo veku od 25 do 29 rokov s rodičmi. Ak sa chcú k vlastnému bývaniu dostať skôr, než ošedivejú, musia sa spoľahnúť na dedenie alebo hypotéku, ktorú dnes mladým neraz pomáhajú dofinancovať práve mamy a otcovia.
Víťazi dedičokracie
Najvýraznejším aspektom dedičokracie je, že sa netýka iba superboháčov. Typický dedič nie je ten, kto zdedí superjachtu alebo letné sídlo. Vo väčšine prípadov ide o pracujúcich občanov, ktorým rodičia alebo starí rodičia prenechajú svoju nehnuteľnosť či peniaze z jej predaja. Často ide o desaťtisíce eur, keďže hodnota domov a bytov v posledných desaťročiach raketovo stúpala.
V dedičokracii majú určité faktory ako počet súrodencov obrovský význam. Výhodu majú najmä tí mladí, ktorých rodičia spolu ostali alebo im dokážu časť dedičstva poskytnúť predčasne. Byť jedináčik sa takisto vyplatí. V neposlednom rade zaváži aj zdravotný stav rodičov. Vážne diagnózy si totiž môžu vyžadovať nákladnú zdravotnú starostlivosť zafinancovanú z prostriedkov určených pre budúcich dedičov. Niektorí mladí si zas na dedičstvo počkajú aj do päťdesiatky, ak sa ich rodičia budú tešiť pevnému zdraviu a dožijú sa pokojne aj deväťdesiatky.
Podľa prieskumu Northwestern Mutual’s z roku 2024 sa na dedičstvo spolieha zhruba tretina mileniálov a 38 percent zástupcov generácie Z. Až polovica Američanov ho považuje za kriticky dôležité pre svoju finančnú stabilitu. Generácia Z pritom verí, že peniaze z dedičstva pokryjú až desať percent prostriedkov, z ktorých budú žiť na dôchodku.
Do horšieho nepôjdu
Dedičokracia začína ovplyvňovať aj vzťahy. Až 40 percent respondentov z vyššej triedy v britskom prieskume uviedlo, že by ani neuvažovalo o dlhodobom vzťahu s človekom z inej sociálnej triedy. Podľa Resolution Foundation sa ľudia chcú usadiť s partnermi, ktorí majú v otázke dedenia podobné vyhliadky ako oni.
Niektoré finančne nezávislé ženy sa takisto zdráhajú vstúpiť do vzťahu s niekým, kto nemá podobné zázemie. Iné zas pevne veria v to, že ich momentálna finančná neistota sa vďaka dedičstvu čoskoro vyrieši.
Ďalšie dôležité správy
