Covidový paradox bankrotov na Slovensku. Väčšina veriteľov nezíska od dlžníkov vôbec nič

Deravé slovenské zákony často nahrávajú špekulantom, ktorí majú dlhy a vedia sa ich elegantne zbaviť tak, aby z nich nesplatili ani euro. Napríklad môžu vyhlásiť ako fyzická osoba osobný bankrot a pohodlne žiť svoj ďalší život na úkor tých, ktorí dlhy poctivo splácajú dlhé roky. A to je dosť vážny problém.

Aj preto Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) podľa slov prezidenta Martina Musila podala nedávno podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby preskúmala inštitút takzvaného oddlženia. „Zatiaľ čo legislatíva dlžníkom poskytuje neprimeranú ochranu a výhody, veriteľom znemožňuje efektívne domáhanie sa svojho práva. Ústava garantuje zásadu rovnosti strán, teda medzi právami a povinnosťami oboch strán,“ objasňuje M. Musil pre TREND.

Naoko prísnejšia legislatíva s trhlinami

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) vyplýva, že od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2021 zbankrotovalo už 51 090 ľudí. V toto roku – od januára do konca apríla 2021 zbankrotovalo 1 669 dlžníkov. Situáciu totiž výrazne ovplyvňuje pandémia. „Osobné bankroty budú v tomto roku vyhlasované najmä na dlžníkov, ktorí majú dlhy z predchádzajúcich období,“ hovorí pre TREND Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.

Vlani od januára 2020 sa legislatívne podmienky upravili tak, že dlžník mohol požiadať o oddlženie, len ak má na krku exekúciu trvajúcu dlhšie ako rok. Verejnosť aj veritelia sa mohli tiež dozvedieť aj o zrušených bankrotoch, ktoré boli predtým „neviditeľné“.

A správcovia konkurznej podstaty dostali právo prešetriť majetok dlžníka a jeho poctivé úmysly pri jeho vyhlásení bankrotu. TREND už vlani poukázal na niekoľko prípadov, kedy dlžníkom stačil dobrý úmysel a bohatí špekulanti s miliónovým majetkom sa ocitli v jednom rade s chudobnými a chceli zbankrotovať. Navyše, chceli využiť bezplatnú právnu pomoc od štátu.