Slovenská legislatíva ustanovuje, že sa dedí na základe závetu alebo zo zákona. Ak závet nie je, dedí sa podľa zákona, ktorý presne určuje pravidlá, kto dedí po poručiteľovi. Pamätať však treba na to, že neplnoleté deti nemožno podľa tunajšej legislatívy pri dedení obísť, majú vždy nárok na podiel, ktorý by im pripadol podľa Občianskeho zákonníka. U plnoletých možno ich podiel obmedziť, ale zdediť musia vždy minimálne 50 percent z podielu, ktorý by im pripadol zo zákona.
D. Tomka upozorňuje na závety s podmienkou. Napríklad syn zdedí všetko, ak doštuduje vysokú školu. Akékoľvek podmienky uvedené v závete nemajú právne následky. No legislatíva nemá problém s tým, aby sa závetom rozdelila len časť majetku poručiteľa. Zvyšný majetok sa rozdelí podľa zákona.
Dušan Tomka Zdroj: DT Legal
Závet je spísaná posledná vôľa poručiteľa, ktorá však musí mať určité náležitosti. Najbezpečnejšou formou je závet formou notárskej zápisnice. Vtedy je zároveň závet zaevidovaný v registri závetov.
Kto má napríklad viac nehnuteľností a už počas života chce ich hodnotu prerozdeliť rôznymi spôsobmi medzi dedičov, môže napríklad tieto nehnuteľnosti predať, výnos podľa rozhodnutia rozdeliť medzi viacero bánk a v závete už len určiť, komu aktíva v ktorej banke pripadnú. Podmienkou pre takéto rozdielne delenie je plnoletosť potomkov. Pretože pri neplnoletých slovenská legislatíva možnosť menenia dedených podielov neumožňuje. Všetky priznané neplnoleté deti zosnulého majú nárok na rovnaký podiel z dedičstva.
Podľa D. Tomku je riešenie formou vopred nastavených podielov v rôznych bankách lepšie aj z pohľadu uchovania určitej anonymity.
Príklad 1:
Po zosnulom ostala manželka a dve maloleté deti. V prvom kroku sa v dedičskom konaní rozdelí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a následne zo zákona by zdedil každý z nich po 1/3 z majetku patriaceho po tomto rozdelení len zosnulému. Čiže medzi deti sa aj pri existencii závetu musia rozdeliť 2/3 majetku zosnulého. No poručiteľ môže závetom podľa vlastnej vôle rozdeliť 1/3 tohto majetku, ak ju nechce prenechať manželke. Manželka by v každom prípade do plnoletosti detí spravovala ich dedičské podiely, avšak na druhej strane bez súhlasu súdu môže robiť len bežné úkony.
Príklad 2:
Zosnulý má z prvého manželstva dve maloleté deti, z druhého manželstva po sebe zanechal tiež dve maloleté deti a manželku. Nezanechal závet. Zo zákona by zdedil každý z menovaných (opäť po rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov - BSM) po 1/5. Čiže medzi deti z oboch manželstiev sa aj pri existencii závetu musia rozdeliť 4/5 majetku po zosnulom (polovica z celého majetku vzhľadom na BSM). No poručiteľ môže závetom podľa vlastnej vôle rozdeliť 1/5 majetku, ak ju nechce prenechať manželke. Manželka by v každom prípade do plnoletosti detí z manželstva spravovala ich dedičské podiely (2/5), naopak, pri deťoch z predchádzajúceho manželstva by správu (2/5) vykonávala exmanželka.
Príklad 3:
Zosnulý má z prvého manželstva 2 plnoleté deti, z druhého vzťahu, v ktorom však už manželstvo neuzavrel, jedno maloleté dieťa. Nezanechal závet. Zo zákona by zdedilo každé dieťa 1/3 z celého majetku po zosnulom. No poručiteľ môže závetom podľa vlastnej vôle rozdeliť polovicu podielov, ktoré by zo zákona pripadli plnoletým deťom z prvého manželstva, ak ju chce prenechať napríklad partnerke. Bez závetu pri existencii potomkov nová partnerka nezdedí nič. V každom prípade, nová partnerka by spravovala do plnoletosti maloletého dieťaťa jeho dedičský podiel (1/3).
