Čo spôsobí oslabenie druhého piliera? Človek s priemerným platom príde o desiatky tisíc eur

Napätý stav verejných financií si žiada výraznú konsolidáciu. Koalícia rokuje o jednotlivých opatreniach v tichosti, konkrétne opatrenia zatiaľ oficiálne neprezentovala. Na verejnosť však unikajú jednotlivé návrhy ako napríklad ďalšie znižovanie odvodov do druhého piliera.

 TREND sa pozrel na to, ako by sa toto opatrenie mohlo dotknúť peňaženiek Slovákov.

Jedným z najmenej bolestivých konsolidačných opatrení je oslabovanie druhého piliera. Aktuálne je v ňom vyše 15 miliárd eur, čo je vyše 12 percent HDP. Už len časť týchto peňazí by zásadne zlepšila verejné financie. Na rozdiel od zvyšovania daní by ďalšie obmedzovanie druhého piliera Slováci priamo nepocítili. Prejavilo by sa až na ich dôchodkoch.

O dianie v penzijnom sporení sa mnoho Slovákov zaujímalo iba okrajovo. Prejavilo sa to aj pri nútenom presune do dlhopisových fondov. Hoci ich držanie peňazí v konzervatívnych nástrojoch prináša minimálne výnosy, svoje peniaze sami od seba do ziskovejších akciových fondov nepresunuli.

O percento menej

Progresívne Slovensko upozornilo, že súčasťou úsporných opatrení môže byť zníženie odvodov do druhého piliera o jeden percentuálny bod zo štyroch na tri percentá v prospech štátnej Sociálnej poisťovne. V prípade človeka s priemernou minuloročnou mzdou 1 430 eur by znamenalo, že každý mesiac mu na vlastný penzijný účet pôjde menej o vyše 14 eur. Ak ide o zamestnanca, na ktorého čaká ešte 40 rokov práce, znamená to, že jeho dôchodkový účet príde iba na príspevkoch o 10-tisíc eur.

Podstatou investovania je však zhodnocovanie úspor. Ak by sa úspory priemerného človeka zhodnocovali ročne o päť percent, na dôchodkovom účte by mal o 30-tisíc eur viac v porovnaní s tým, keby nedošlo ku kráteniu odvodov. Ak by priemerné zhodnotenie bolo sedem percent, účet by nenávratne prišiel o 48-tisíc a pri 10-percentnom zhodnotení až o 110-tisíc eur.

Uvedený príklad je počítaný v prípade, že plat človek by každý rok rástol o konzervatívne dve percentá. Ak by jeho plat rástol v priemere o päť percent, nenávratne stratené by boli úspory až vo výške 150-tisíc eur. A to je stále reč o človeku s priemernou mzdou. Ako vidieť v priloženej tabuľke, človek s príjmom tritisíc eur by v prípade konzervatívneho scenára stratil 60-tisíc eur a pri optimistickom scenári až 230-tisíc eur.

Ďalšie príklady si môžete pozrieť v tabuľke.