Ak nerátame politiku lacných peňazí, jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré pred rokom 2022 prispeli k prudkému zlacneniu hypoték, boli finanční sprostredkovatelia. Mnohých klientov úspešne navigovali do najlacnejšej banky či k dlhodobej fixácii výhodnej úrokovej sadzby. Svoju prácu nerobia zadarmo, ich odmenou je provízia. Tá však môže pri sporiacich produktoch odkrojiť z potenciálneho výnosu.
Pri investovaní platí, že dôležité je začať čo najskôr. V niektorých prípadoch však klient platí práve v počiatočnom období investovania iba poplatok. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sporiteľ po roku pravidelného investovania zistí, že ním zaplatené peniaze pokryli iba provízie či iné administratívne náklady. Ešte pred letom predstavila Národná banka Slovenska svoju predstavu jasnejších pravidiel pre takzvané predplatené poplatky.
V rámci zverejneného materiálu zdôraznila NBS dva problém. Prvým je spomínaný fakt, že ak sa predplatený poplatok platí vo viacerých splátkach, k prvému investovaniu dochádza až po jeho splatení. Ak sa napríklad investor rozhodne platiť mesačne 100 eur a cieľová suma investície je 50-tisíc eur, poplatok sa počíta ako niekoľko percent z 50-tisíc, čo môže byť v praxi až 2,5 tisíca eur. NBS tiež upozorňuje, že ak sporiteľ z rôznych dôvodov prestane investovať skôr než dosiahne dohodnutú sumu, predplatený poplatok sa mu nevráti ani len v alikvotnej výške.
Téme poplatkov bude venovaný aj jeden z blokov konferencie Investičné TRENDY 2024. Účasť potvrdil riaditeľ odboru dohľadu nad kapitálovým trhom NBS Peter Tkáč, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Darina Huttová, predseda Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kopál a Martina Klačmanová, Chief Legal & Compliance Officer spoločnosti Finportal.
Naozaj motivácia?
Finančníci často argumentujú, že práve to je výhoda predplateného poplatku, lebo klienta „núti“ dodržať investičný horizont. Regulátor s takýmto názorom nesúhlasí. „Tvrdenie, že predplatený poplatok má motivovať klienta k pravidelnej a dlhodobej investícii, a teda jeho uplatňovanie je v najlepšom záujme klienta, nie je možné v tomto prípade akceptovať ako oprávnený dôvod na jeho uplatňovanie“. Materiál NBS do veľkej miery vysvetľuje, ako regulátor chápe súčasnú zákonnú povinnosť správcov „vykonávať činnosť v najlepšom záujme jej investorov a klientov a v záujme stability trhu“.
V súčasnosti ponúka trh predplatené aj priebežné poplatky. Predplatené poplatky sú vyjadrené konkrétnym percentom dohodnutej cieľovej sumy a platia sa jednorazovo, alebo v splátkach, pričom klient začne reálne investovať až po splatení celého poplatku. Priebežné poplatky sú odvádzané z reálne zaplatenej sumy. V prípade podielových fondov zákon o kolektívnom investovaní ohraničuje poplatky piatimi percentami, pri obchodníkoch s cennými papiermi podobný limit nastavený nie je. NBS pripomína, že nie je cenovým regulátorom a v rámci dohľadu sa nezameriava na posudzovanie konkrétnej výšky poplatkov.
V návrhu však definuje, čo vníma ako akceptovateľné predplatené poplatky. Za dôležité považuje, aby mal klient na výber medzi predplateným a priebežným poplatkom. Priebežné poplatky by nemali byť naviazané na cieľovú sumu investície. Predplatené poplatky sa môžu viazať na cieľovú sumu. Podľa NBS by však nemali byť nastavené tak, aby klient vôbec neinvestoval, kým poplatok nesplatí. A tiež by nemal správca trvať na tom, že klientovi pri predčasnom ukončení zmluvy nevráti ani len časť poplatku.
„Ak by klient nemal možnosť výberu, je tu riziko uprednostnenia záujmov správcovskej spoločnosti, obchodníka s cennými papiermi, alebo finančného agenta, pred záujmami klienta,“ píše NBS.
Zároveň by podľa regulátora mal byť predplatený poplatok nižší ako suma priebežne uhrádzaných poplatkov. Do tretice považuje NBS za akceptovateľný predplatený poplatok, ak sa vypočítava s „odkazom na obdobie, ktoré nie je neadekvátne dlhé, napríklad ak sa určí s odkazom na obdobie jedného roka“.
Práca, ktorú treba zaplatiť
Národná banka ponúka aj príklady toho, čo považuje za „neprimerané poplatky“. Patrí sem stav, keď klientove peniaze nie sú investované skôr než zaplatí celý poplatok, alebo keď klient pri predčasnom ukončení zmluvy nemá nárok na vrátanie časti poplatku. Regulátor argumentuje, že takéto nastavenie motivuje „klienta zotrvať pri pôvodných parametroch dlhodobého investovania aj v prípade, ak už pôvodné parametre nie sú v jeho záujme“. NBS zároveň varuje, že obchádzanie jej odporúčaní by mohlo byť vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo by mohlo znamenať, že celá zmluva je neplatná.
Samotní účastníci trhu však majú na provízie rozdielny pohľad. Martina Klačmanová z Finportalu pripomenula pre TREND, že segment distribúcie finančných produktov je vysoko konkurenčným segmentom, a práve konkurencia vytvára tlak na znižovanie cien či poplatkov a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb distribútorov. „Prínos pre klienta vidíme skôr v implementovaní princípov vzdelanostnej ekonomiky a zvyšovaní finančnej gramotnosti klientov, tak aby sami vedeli vyhodnotiť relevantnosť ceny za rozsah a kvalitu poskytnutých služieb. Ak chceme mať v distribúcii profesionálov a odborníkov, systém ich musí byť schopný riadne zaplatiť,“ dodala.
Ak si chcete vypočuť debatu o províziách, prihláste sa na konferenciu Investičné trendy.
