Jediná slovenská rafinéria Slovnaft, ktorú vlastní maďarská spoločnosť MOL, mení svoju stratégiu. Doteraz používala ropu dodávanú ropovodom Družba, pripravuje však nutné úpravy, aby mohla využívať iné zmesi.
Musí tak urobiť v dôsledku embarga na dovoz ruskej ropy do krajín EÚ, ktoré platí od 5. februára. V súčasnosti môže vyvážať taký podiel palív, v akom spracováva alternatívnu ropu primiešanú do ruskej ropy. Do 5. decembra sa do toho nemusí započítavať Česko a neobmedzene aj Ukrajina.
Slovnaft musí mesačne kupovať dva tankery ropy pochádzajúcej z alternatívnych zdrojov a namixovať ju tak, aby si fabrika zachovala prevádzkyschopnosť.
Trh však môžu ovplyvniť rôzne externé faktory, napríklad pokrivkávajúca logistika dopravných trás, nedostatok nafty v rámci jednotlivých štátov, technologické problémy európskych rafinérií, ale aj cenový šok kvôli zvýšenému dopytu. Čo to pre slovenskú rafinériu môže znamenať hovorí pre TREND riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft Anton Molnár.
- V rozhovore s riaditeľom komunikácie spoločnosti Slovnaft sa dozviete
- akým spôsobom fungujú v bratislavskej rafinérii po 5. februári tohto roka
- ako sa postupne snažia spracovávať alternatívnu ropu namiesto ruskej
- prečo je dôležité držať rafinériu v stopercentnej kondícii a pri plnom výkone
- či bude cena palív vyššia ako v súčasnosti, prípadne či hrozí ich nedostatok
Slovnaft môže produkty z ruskej ropy od februára vyvážať desať mesiacov už len do Česka. Čo to pre spoločnosť reálne znamená?
Približne jednu tretinu našej produkcie spotrebuje slovenský trh a dve tretiny vyvážame. Zásobovali sme svojimi výrobkami nielen Slovensko, ale takmer dve tretiny produkcie exportujeme do krajín strednej Európy ako Poľsko, Česko a Rakúsko.
Sankcie EÚ prinášajú ten rozdiel, že Slovnaft môže mimo Česka, Slovenska a Ukrajiny predávať v EÚ len také množstvo motorových palív, v akej miere bude popri rope REBCO [Russian Export Blend Crude Oil – pozn. TRENDU] spracúvať v bratislavskej rafinérii aj iné alternatívne typy rôp neruského pôvodu.
Táto výnimka však platí iba do 5. decembra 2023 a po tomto termíne nebude možné benzín a naftu z ruskej ropy vyvážať do EÚ vôbec.
Ešte môžeme palivá a produkty exportovať na Ukrajinu, čo je istá výhoda. Ale Ukrajina sa tak dostáva do závislosti od ruských dodávok ropy. Ak by sme teda čisto teoreticky začali viac vyvážať na Ukrajinu, museli by sme obmedziť export do iných krajín, kde tradične vyvážame naše produkty, napríklad do Rakúska. Slovnaft spracováva 124-tisíc barelov denne a vyváža svoje produkty do celej strednej Európy.
Ak by sme teda čisto teoreticky začali viac vyvážať na Ukrajinu, museli by sme obmedziť export do iných krajín, kde tradične vyvážame naše produkty.
Predpokladáme, že ak zachováme náš podiel na domácom trhu a v Česku, môžeme v tomto roku spracovávať približne 60 až 70 percent ročného objemu s REBCO a zvyšok by mala byť alternatívna ropa.
Ako to ovplyvňuje európske trhy, na ktoré ste doteraz dané produkty exportovali?
Máme výnimočné postavenie, keďže ako jediná krajina vyrábame viac, ako reálne spotrebujeme. Vyvážame zhruba 62 percent produkcie nafty. Preto je aj pre okolité štáty dôležité, aby sme s exportom palív na ich trhy pokračovali aj po 5. februári. My sa tejto situácii prispôsobujeme a musíme spracovávať adekvátny pomer alternatívnej ropy, ktorú nakupujeme zo Stredozemného mora.
Prichádza k nám cez ropovod Adria, ktorý spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj. Jeho kapacita sa však úplne nevyrovná potrebám rafinérií na Slovensku a v Maďarsku a prípadným potrebným kapacitám pre naplnenie zásob štátu. Aktuálne celú vec komplikuje situácia okolo ropovodu Adria. Slovnaft a Skupina MOL má totiž s chorvátskym prevádzkovateľom ropovodov JANAF uzatvorenú len krátkodobú zmluvu. To môže všetko významne skomplikovať.
Čo je pre vás najťažšie v rámci zabezpečenia daných procesov?
Zabezpečenie takéhoto nákupu aj prepravy je pochopiteľne ďaleko náročnejšie, ako pri ruskej rope a jej preprave Družbou, čiže ide o finančne nákladnejšie procesy. Závislosť na ropovode Adria sa od 5. februára výrazne prehĺbi. Chorvátska strana si je toho vedomá a drží strednú Európu v šachu.
S prípravami sme začali už vlani a máme zadefinovaných viac ako 20 investičných projektov, ktoré je nevyhnuté vykonať po technologickej stránke v rámci celej našej skupiny. Ich realizáciu však komplikuje mimoriadne zdanenie, ktoré na náš uvalila vláda a parlament. Aktuálne aj nový návrh na zdanenie 70 percent aj v tomto roku, ktorý je v parlamente.
Takže dnes nevieme s istotou povedať, či budeme mať z čoho tieto investície zrealizovať. Zmiešavanie rôznych typov rôp či výmenu metalurgie musíme dokončiť tento rok, ďalšie projekty sú avizované na najbližšie dva roky. Ide o celkové investície v hodnote 200 miliónov dolárov. Vláda sa pritom o tento problém nezaujíma a nemáme od štátu žiadnu podporu.
Vlani na jeseň ste vyskúšali spracovanie jedného tankera alternatívnej ropy, pričom jej náklady na spracovanie oproti ruskej rope boli o 15 miliónov eur vyššie. Ako to prebiehalo?
Päť dní sme fungovali čisto iba na neruskú ropu, aby sme videli, ako sa správajú jednotlivé technológie a kde sú možné úzke miesta celého procesu. Od 5. februára kontinuálne prechádzame na nový systém, pričom zatiaľ budeme potrebovať zo Stredozemného mora dva tankery mesačne, aby sme vedeli pokryť naše produkty.
No zároveň musíme držať rafinériu v stopercentnej kondícii a pri plnom výkone, preto pravidelne robievame údržbu, ktorej rozsah prác nám ročne zhltne takmer 100 miliónov eur. Akékoľvek zastavenie či dlhodobejšie prerušenie prevádzky si nemôžeme dovoliť.
Od februára kupujete mesačne dva tankery, od decembra budete potrebovať štyri až päť? Zvládnete to?
Dva tankery budeme potrebovať na zabezpečenie plynulosti našej výroby v bratislavskej rafinérii. Ak sa výraznejšie nebudú meniť pomery na domácom či českom trhu, prípadne smerom na Ukrajinu, malo by to zatiaľ postačovať. Nevieme však, ako dopadne rokovanie s Chorvátmi.
Po 5. decembri bude plne iná situácia, keď ani do Česka nebudeme môcť vyvážať produkty z ruskej ropy. Potom sa prirodzene podiel alternatívnej ropy opäť musí zvýšiť, čo znamená ďalšie finančné náklady na jej nákup a prepravu cez chorvátske územie. Minulý rok, keď sme počas tých piatich dní spracúvali ropu z Blízkeho východu, nás náklady na prepravu vyšli o 50 miliónov drahšie ako bežne. Sú to nové faktory, ktoré vstupujú do celého procesu a musíme s nimi rátať.
Európa nie je sebestačná v produkcii palív, naftu musí dovážať. Nemyslíte si, že jej cena bude vyššia, prípadne že hrozí nedostatok palív?
Na trhu je aktuálne síce dostatok nafty a všetko funguje bez väčších problémov, dôležité bude, ako zareaguje Európa na takúto zmenu. Tiež, do akej miery dokáže prípadný nedostatok vykryť z iných alternatívnych zdrojov. Každý desiaty liter nafty, ktorý sa predáva v Európe, je stále ruský.
Na trhu je aktuálne síce dostatok nafty a všetko funguje bez väčších problémov, dôležité bude, ako zareaguje Európa na takúto zmenu.
Najpravdepodobnejšie sa ako nový alternatívny partner v tomto smere ukazujú Blízky východ či Ázia. Veľa bude závisieť aj od dostupnosti prepravných kapacít a celkovo nákladov na takúto dopravu, ďalej od vývoja ekonomiky v jednotlivých štátoch a dopytu po nafte. Krátkodobo sa môže stať, že niektoré krajiny či región bude vystavený väčšiemu tlaku na dostupnosť produktu, aj keď za vyššiu cenu.
Túto situáciu pravdepodobne nebude jednoduché zvládnuť....
Dôležité je, aby nenastali akékoľvek výpadky vo výrobe európskych rafinérií, ako sa to udialo vlani v lete. Pretože teraz si už tak ľahko štáty v strednej Európe navzájom nevypomôžu, keďže platí obmedzenie vo vývoze palív z ruskej ropy. Problémom môžu byť rôzne neočakávané situácie na trhu. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko do minulosti.
Rakúska rafinéria Schwechat vlani pár mesiacov sála kvôli technologickej nehode. Štrajk zamestnancov rafinérií si zase vo Francúzsku vynútil zatvorenie mnohých čerpacích staníc. Trh je citlivý na každú takúto udalosť a veľmi dokáže ovplyvniť následnú ponuku.
Možno predpokladať, že ak sa nárazovo zvýši dopyt a trh nebude vedieť na to adekvátne reagovať, môžu sa prejaviť tlaky na ceny tohto produktu či ich dostatok. Nejaký čas bude trvať, kým sa toky ropy upravia na novú úroveň zásobovacích ciest.
- Anton Molnár (44):
V rokoch 1996-2001 študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Viac ako 15 rokov pôsobí v pozícii hovorcu a riaditeľa komunikácie rafinérsko-petrochemickej spoločnosť Slovnaft. V roku 2019 sa stal
Hovorcom roka v kategórii privátny a komerčný sektor. Bol tiež nominovaný na ocenenie Marketér roka.
V roku 2022 ho vyhlásili za PR osobnosť roka. Pred príchodom do spoločnosti Slovnaft pôsobil ako ekonomický novinár. Začínal v rádiu Regina, neskôr pôsobil v rádiu Twist a následne v televízii Markíza a STV.